Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naše predstavy boli aj také, že tam nič nebude, alebo že odtiaľ vytiahneme uhlíky, priblížila Zuzana Palicová, poverená riadením Múzea mesta Bratislavy.
Autor TASR
Bratislava 21. októbra (TASR) – Dokumenty z 18. a 19. storočia, dobové platidlá či výmenné lístky po devalvácii vtedajšej meny po štátnom bankrote, škatuľka s relikviami deviatich svätcov zatavenými v posvätnom vosku, ale tiež medené platničky, mená členov tzv. širšej i užšej mestskej rady či papier s nemeckým textom s menami zhotoviteľov krovu helmice spolu s odkazom v podobe prosby o modlitbu za ich duše z júna 1758. Aj to odkryla časová schránka z Michalskej veže v Bratislave, umiestnená v hlave sochy archanjela Michala, ktorú otvorili pri príležitosti jej generálnej rekonštrukcie.
"História je jedným z hlavných momentov, keď sa ľudia môžu dotknúť nášho mesta. Je to jeden z hlavných motívov, cez ktorý vytvárame vzťah, puto a lásku obyvateľov k Bratislave," uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo pri príležitosti otvorenia časovej schránky po 175 rokoch.
Podľa kompetentných nie je prekvapením obsah časovej schránky, keďže informácie o ňom sú dôkladne popísané v archívnych dokumentoch, ale jeho dobrý stav. Postarala sa o to časová schránka a jej dôkladné a hermetické uzatvorenie, ktoré vytvorilo bezpečné prostredie pre vložené predmety. Najviac poškodeným je len jeden z dokumentov, ktorý bol pôvodne uložený v tráme a až neskôr sa dostal do časovej schránky.
"Nevedeli sme, v akom stave to bude, keďže vrchol veže a socha sú veľmi exponované a nejedenkrát do nej udrel blesk. Naše predstavy boli aj také, že tam nič nebude, alebo že odtiaľ vytiahneme uhlíky," priblížila Zuzana Palicová, poverená riadením Múzea mesta Bratislavy (MMB). Nepredpokladá sa ani prítomnosť prípadného vírusu. "V tom čase nebola nijaká výrazná epidémia v meste. Až dva alebo tri roky na to bola zasa epidémia cholery. Takže z tohto hľadiska by to malo byť v poriadku," podotkol vedúci Archívu mesta Bratislavy Michal Duchoň.
Písomnosti, dokumenty a ďalšie nájdené predmety sa stanú zbierkovými predmetmi MMB. V prvom kroku bude zdokumentovaný ich stav, následne budú odborne ošetrené, teda konzervované alebo reštaurované podľa stavu a typu materiálu. Ich obsah preskúma odborná komisia, čo pomôže lepšie interpretovať obsah schránky. Odborná diskusia sa bude týkať aj toho, ktoré predmety sa vrátia do schránky a čo sa do nej následne o rok, keď bude dokončená obnova Michalskej veže a opätovne osadená zreštaurovaná plastika archanjela Michala, vloží. Jeden z predmetov, ktorý do nej zo súčasného obdobia pribudne, vyberie verejnosť.
Časové schránky, ako sa približne od roku 1900 nazývajú, často obsahujú podobné spektrum predmetov – pôvodne to boli schránky na relikvie, ktoré boli v minulosti symbolom ochrany danej stavby najmä pred zásahom blesku. Postupne začali ľudia do schránok pridávať aj ďalšie predmety. V minulosti sa ukladali najmä pri veľkých rekonštrukciách významných budov do veže či do základného kameňa stavby.
Medená časová schránka z archanjela Michala je unikátna aj tým, že má v rámci známych nájdených časových schránok úctyhodný vek. V Bratislave sa našla časová schránka v kostole Klarisiek, v podstavci sochy Márie Terézie či v modeli uhorskej koruny vo veži Katedrály sv. Martina.
"História je jedným z hlavných momentov, keď sa ľudia môžu dotknúť nášho mesta. Je to jeden z hlavných motívov, cez ktorý vytvárame vzťah, puto a lásku obyvateľov k Bratislave," uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo pri príležitosti otvorenia časovej schránky po 175 rokoch.
Podľa kompetentných nie je prekvapením obsah časovej schránky, keďže informácie o ňom sú dôkladne popísané v archívnych dokumentoch, ale jeho dobrý stav. Postarala sa o to časová schránka a jej dôkladné a hermetické uzatvorenie, ktoré vytvorilo bezpečné prostredie pre vložené predmety. Najviac poškodeným je len jeden z dokumentov, ktorý bol pôvodne uložený v tráme a až neskôr sa dostal do časovej schránky.
"Nevedeli sme, v akom stave to bude, keďže vrchol veže a socha sú veľmi exponované a nejedenkrát do nej udrel blesk. Naše predstavy boli aj také, že tam nič nebude, alebo že odtiaľ vytiahneme uhlíky," priblížila Zuzana Palicová, poverená riadením Múzea mesta Bratislavy (MMB). Nepredpokladá sa ani prítomnosť prípadného vírusu. "V tom čase nebola nijaká výrazná epidémia v meste. Až dva alebo tri roky na to bola zasa epidémia cholery. Takže z tohto hľadiska by to malo byť v poriadku," podotkol vedúci Archívu mesta Bratislavy Michal Duchoň.
Písomnosti, dokumenty a ďalšie nájdené predmety sa stanú zbierkovými predmetmi MMB. V prvom kroku bude zdokumentovaný ich stav, následne budú odborne ošetrené, teda konzervované alebo reštaurované podľa stavu a typu materiálu. Ich obsah preskúma odborná komisia, čo pomôže lepšie interpretovať obsah schránky. Odborná diskusia sa bude týkať aj toho, ktoré predmety sa vrátia do schránky a čo sa do nej následne o rok, keď bude dokončená obnova Michalskej veže a opätovne osadená zreštaurovaná plastika archanjela Michala, vloží. Jeden z predmetov, ktorý do nej zo súčasného obdobia pribudne, vyberie verejnosť.
Časové schránky, ako sa približne od roku 1900 nazývajú, často obsahujú podobné spektrum predmetov – pôvodne to boli schránky na relikvie, ktoré boli v minulosti symbolom ochrany danej stavby najmä pred zásahom blesku. Postupne začali ľudia do schránok pridávať aj ďalšie predmety. V minulosti sa ukladali najmä pri veľkých rekonštrukciách významných budov do veže či do základného kameňa stavby.
Medená časová schránka z archanjela Michala je unikátna aj tým, že má v rámci známych nájdených časových schránok úctyhodný vek. V Bratislave sa našla časová schránka v kostole Klarisiek, v podstavci sochy Márie Terézie či v modeli uhorskej koruny vo veži Katedrály sv. Martina.
