Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnešný Deň otvorených dverí bol po rokoch vôbec prvým dňom, kedy mohli do bývalého poľnohospodárskeho areálu vo Vígľaši - Pstruši oficiálne zavítať tamojší obyvatelia i návštevníci dediny.
Autor TASR
Vígľaš 21. februára (TASR) - Dnešný Deň otvorených dverí bol po rokoch vôbec prvým dňom, kedy mohli do bývalého poľnohospodárskeho areálu vo Vígľaši - Pstruši oficiálne zavítať tamojší obyvatelia i návštevníci dediny. Areál, ktorý miestni poznajú pod názvom Masarykov dvor, sa totiž po asi dvojročnej obnove zmenil na jazdecký a športovo-rekreačný areál.
Ľudia mohli navštíviť nielen nový penzión a reštauráciu, ale tiež koniareň s krytou jazdiarňou. "Okrem toho bola na dvore zabíjačka a tiež stánky s tradičnými výrobkami z Podpoľania. Návštevníci mali možnosť odviezť sa na koňoch alebo na koči," povedala TASR riaditeľka Masarykovho dvora Gabriela Ondrejková.
Za projektom obnovy Masarykovho dvora stojí majiteľ Agrosevu Detva Martin Malatinec. Ako pred časom povedal TASR, na prvú časť projektu získali približne jeden milión eur z eurofondov. Celkovú rekonštrukciu všetkých objektov odhadol na sedem miliónov eur.
Súbor architektonicky zaujímavých budov, ktoré už v minulosti pri prejazde obcou pútali pozornosť, sa v exteriéri zachoval, čo ocenili aj odborníci. Celý areál zatiaľ tvorí sedem objektov. Ďalšie, medzi nimi aj vyhliadkovú vežu, prerobenú zo starého vodojemu, sprístupnia postupne. Podľa Ondrejkovej aktuálne v areáli pracuje 17 ľudí.
Majer na Pstruši postavili niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Za stavbou stál vtedajší majiteľ vígľašského panstva Mikuláš Kiss. V roku 1905 odkúpil od Kissovcov dvor poľný maršal Friedrich von Osterreich, ktorý dal majeru súčasnú podobu.
Po skončení prvej svetovej vojny prešiel areál do rúk štátu a sídlila v ňom Správa štátneho majetku Vígľaš. V tom čase bola na dvore mliekareň, syráreň, pálenica či vodný mlyn. Chovali sa tam stovky kráv a tisícky oviec. V období I. Československej republiky sa rozhodlo vedenie štátneho majetku pomenovať areál na počesť prezidenta T.G. Masaryka.
Masarykov dvor sa zapísal nie len do histórie poľnohospodárstva, ale aj meteorológie. Nadránom 11. februára 1929 tam namerali zatiaľ najnižšiu zaznamenanú teplotu na území Slovenska, a to -41 stupňov Celzia.
Ľudia mohli navštíviť nielen nový penzión a reštauráciu, ale tiež koniareň s krytou jazdiarňou. "Okrem toho bola na dvore zabíjačka a tiež stánky s tradičnými výrobkami z Podpoľania. Návštevníci mali možnosť odviezť sa na koňoch alebo na koči," povedala TASR riaditeľka Masarykovho dvora Gabriela Ondrejková.
Za projektom obnovy Masarykovho dvora stojí majiteľ Agrosevu Detva Martin Malatinec. Ako pred časom povedal TASR, na prvú časť projektu získali približne jeden milión eur z eurofondov. Celkovú rekonštrukciu všetkých objektov odhadol na sedem miliónov eur.
Súbor architektonicky zaujímavých budov, ktoré už v minulosti pri prejazde obcou pútali pozornosť, sa v exteriéri zachoval, čo ocenili aj odborníci. Celý areál zatiaľ tvorí sedem objektov. Ďalšie, medzi nimi aj vyhliadkovú vežu, prerobenú zo starého vodojemu, sprístupnia postupne. Podľa Ondrejkovej aktuálne v areáli pracuje 17 ľudí.
Majer na Pstruši postavili niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Za stavbou stál vtedajší majiteľ vígľašského panstva Mikuláš Kiss. V roku 1905 odkúpil od Kissovcov dvor poľný maršal Friedrich von Osterreich, ktorý dal majeru súčasnú podobu.
Po skončení prvej svetovej vojny prešiel areál do rúk štátu a sídlila v ňom Správa štátneho majetku Vígľaš. V tom čase bola na dvore mliekareň, syráreň, pálenica či vodný mlyn. Chovali sa tam stovky kráv a tisícky oviec. V období I. Československej republiky sa rozhodlo vedenie štátneho majetku pomenovať areál na počesť prezidenta T.G. Masaryka.
Masarykov dvor sa zapísal nie len do histórie poľnohospodárstva, ale aj meteorológie. Nadránom 11. februára 1929 tam namerali zatiaľ najnižšiu zaznamenanú teplotu na území Slovenska, a to -41 stupňov Celzia.
