Podobné symboly v minulosti často neprežili časy prvej Československej republiky, vojnovej Slovenskej republiky či neskoršieho komunistického režimu.
Autor TASR
Čečejovce 28. januára (TASR) – Na slovenské pomery nezvyčajný pamätník, ktorého príbeh dokumentuje dejinné zvraty, majú v obci Čečejovce pri Košiciach. Pomník padlým z 1. svetovej vojny má na vrchu svätoštefanskú, čiže uhorskú kráľovskú korunu. Podobné symboly v minulosti často neprežili časy prvej Československej republiky, vojnovej Slovenskej republiky či neskoršieho komunistického režimu.
Kamenný pamätník stojí v centre obce blízko cesty I. triedy. Vytvorený bol v Budapešti a slávnostne odhalený 15. marca 1941. Následkom Viedenskej arbitráže z roku 1938 boli vtedy Čečejovce, podobne ako ďalšie obce a mestá na juhu Slovenska, súčasťou Maďarska, a to až do roku 1945.
Na stupňovitom podstavci je osadený pilier, ktorý má na bokoch reliéfy mečov. Na prednej strane je pamätná tabuľa s menami 24 miestnych mužov, ktorí zomreli na bojiskách 1. svetovej vojny, a ôsmich ďalších, ktorí vojnovým zraneniam podľahli po návrate domov. Doplnené sú aj mená piatich obetí 2. svetovej vojny.
Na vrchole piliera je osadená svätoštefanská koruna z umelého kameňa, ktorá tam však nebola stále. "Po komunistickom prevrate v roku 1948 ju z obavy pred zničením niektorí obyvatelia tajne dali dole a neďaleko zakopali do zeme. Namiesto nej sa na pamätníku v duchu doby objavila plechová červená hviezda," priblížil pre TASR starosta obce Július Pelegrin. V auguste 1968 pri okupácii Československa cez obec prechádzali sovietske vojenské kolóny a občania vyjadrili svoj postoj k "bratskej pomoci" tým, že červenú hviezdu zhodili. Odvtedy bol pamätník bez symbolu.
"Po Nežnej revolúcii sa jedného dňa v roku 1990, pre mnohých obyvateľov obce záhadne, stratená koruna zrazu znovu objavila na vrchu pamätníka. Ako časom vysvitlo, pamätníci alebo rodinní príslušníci tých, ktorí ju v roku 1948 ukryli, ju vykopali zo zeme a položili na pôvodné miesto," povedal starosta. Pamätník si tak zachoval svoju originálnu podobu.
Pelegrin dodal, že symbol na pamätníku nemožno vnímať ako nejaký znak príslušnosti obce k Uhorsku či Maďarsku, ale je to súčasť a dokument histórie, ktorá je zaujímavá pre Maďarov i Slovákov. Pri pamätníku sa tak často zvyknú zastaviť návštevníci, ktorých do obce láka aj ranogotický kostol s freskami či drevená aleja stredovekých kráľov.
V tomto roku si pripomíname 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala milióny ľudských životov. Obyvatelia z územia Slovenska v nej bojovali na oboch stranách, či už v rámci armády Rakúsko-Uhorska, ktoré bolo spojencom Nemecka, alebo ako česko-slovenskí legionári na strane vojsk víťaznej Dohody. Na konci vojny vznikol na troskách habsburskej monarchie 28. októbra 1918 nový štát – Československo.
Kamenný pamätník stojí v centre obce blízko cesty I. triedy. Vytvorený bol v Budapešti a slávnostne odhalený 15. marca 1941. Následkom Viedenskej arbitráže z roku 1938 boli vtedy Čečejovce, podobne ako ďalšie obce a mestá na juhu Slovenska, súčasťou Maďarska, a to až do roku 1945.
Na stupňovitom podstavci je osadený pilier, ktorý má na bokoch reliéfy mečov. Na prednej strane je pamätná tabuľa s menami 24 miestnych mužov, ktorí zomreli na bojiskách 1. svetovej vojny, a ôsmich ďalších, ktorí vojnovým zraneniam podľahli po návrate domov. Doplnené sú aj mená piatich obetí 2. svetovej vojny.
Na vrchole piliera je osadená svätoštefanská koruna z umelého kameňa, ktorá tam však nebola stále. "Po komunistickom prevrate v roku 1948 ju z obavy pred zničením niektorí obyvatelia tajne dali dole a neďaleko zakopali do zeme. Namiesto nej sa na pamätníku v duchu doby objavila plechová červená hviezda," priblížil pre TASR starosta obce Július Pelegrin. V auguste 1968 pri okupácii Československa cez obec prechádzali sovietske vojenské kolóny a občania vyjadrili svoj postoj k "bratskej pomoci" tým, že červenú hviezdu zhodili. Odvtedy bol pamätník bez symbolu.
"Po Nežnej revolúcii sa jedného dňa v roku 1990, pre mnohých obyvateľov obce záhadne, stratená koruna zrazu znovu objavila na vrchu pamätníka. Ako časom vysvitlo, pamätníci alebo rodinní príslušníci tých, ktorí ju v roku 1948 ukryli, ju vykopali zo zeme a položili na pôvodné miesto," povedal starosta. Pamätník si tak zachoval svoju originálnu podobu.
Pelegrin dodal, že symbol na pamätníku nemožno vnímať ako nejaký znak príslušnosti obce k Uhorsku či Maďarsku, ale je to súčasť a dokument histórie, ktorá je zaujímavá pre Maďarov i Slovákov. Pri pamätníku sa tak často zvyknú zastaviť návštevníci, ktorých do obce láka aj ranogotický kostol s freskami či drevená aleja stredovekých kráľov.
V tomto roku si pripomíname 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny, ktorá si vyžiadala milióny ľudských životov. Obyvatelia z územia Slovenska v nej bojovali na oboch stranách, či už v rámci armády Rakúsko-Uhorska, ktoré bolo spojencom Nemecka, alebo ako česko-slovenskí legionári na strane vojsk víťaznej Dohody. Na konci vojny vznikol na troskách habsburskej monarchie 28. októbra 1918 nový štát – Československo.