Čerín 9. októbra (TASR) – Čerín a Čačín v Banskobystrickom okrese boli kedysi dve samostatné obce, a to až do roku 1976, keď sa spojili v jednu. Hoci je dnes oficiálne iba obec Čerín a Čačín ako jej časť, s dovedna okolo 440 obyvateľmi, miestni i ľudia z okolia stále rozlišujú, čo je v Čeríne a čo v Čačíne. Majú dva domy smútku, dva cintoríny, dva kultúrne domy.

Dominantou obce je Kostol sv. Martina, ktorý sa týči nad dedinou a je označovaný za umelecko-historický skvost prevyšujúci celoslovenský význam. Národná kultúrna pamiatka spolu so zvonicou a obranným kamenným múrom so strieľňami vytvára jedinečnú siluetu po prístupovej ceste od Zvolena, v noci osvetlenú.

Pochádza zo začiatku 14. storočia a je postavený v gotickom slohu. Hodnotu objektu znásobujú známe gotické nástenné maľby a maľovaný ranorenesančný drevený strop lode. Samotná architektúra a stredoveké fresky sú predmetom neustáleho umeleckého a vedeckého záujmu zo strany kunsthistorikov a reštaurátorov. Pred pár rokmi čerínsky kostol vyhral v hlasovaní a získal podporu Nadácie VÚB na záchranu vzácnych fresiek vo výške 70.000 eur.

Ako hovorí starosta Čerína Pavel Kmeť, ktorý je vo funkcii hlavy obce už piate volebné obdobie, máloktorá obec sa môže pochváliť svojim letiskom. Poľné letisko v Čačíne s asfaltovou plochou, ktorým pri výcviku nepohrdnú ani záchranárske zložky, vybudovali ešte v roku 1983.

Čerín, ktorý patrí do mikroregiónu Severné Podpoľanie, je známy aj národnou prírodnou pamiatkou Mičinské travertíny, štátnymi prírodnými rezerváciami Čačínska cerina a Jelšovec či minerálkou. U pestovateľov zasa najmä obecnou pálenicou, z ktorej, ak už do obecnej kasy "netečie", aspoň "kvapká".