Predmety sú z krádeže, ktorá je označovaná za najväčšiu muzeálnu krádež v Európe.
Autor TASR
Trnava 6. marca (TASR) – Ani po desiatich rokoch od krádeže v Západoslovenskom múzeu v Trnave nie sú známi páchatelia, ktorí odcudzili zo zbierkových fondov 1210 historických predmetov nevyčísliteľnej hodnoty. Okrem štyroch kusov, ktoré pred časom objavili pracovníci múzea na aukcii starožitností v Česku, sa z lúpeže nenašlo nič. "Odvaha" trnavských zlodejov im vyniesla "ocenenie" najväčšej muzeálnej krádeže v Európe.
Vyšetrovatelia i zamestnanci sa zhodli na tom, že nešlo o náhodné zlodejstvo, ale o cielene vybrané kúsky i kolekcie, pravdepodobne pre konkrétneho objednávateľa. Stratil sa vzácny čínsky porcelán, keramika, hodiny, sklo, predmety z cínu, mosadze, bronzu, liturgické predmety, šperky, mince, umelecké zámky, pečatidlá, obrazy, plastiky, z nich tucet vysokých vyše metra, orientálne texty i historické zbrane. Všetky veľmi dobre predajné na svetových legálnych i nelegálnych trhoch starožitností. Na krádež sa prišlo, keď zo schodiska múzea zmizli pozlátené figurálne hodiny z 19. storočia, pri ktorých sa radi fotografovali mladomanželia. Predmety sa podľa všetkého strácali dlhodobo, prinajmenšom od konca novembra 2003 až do konca februára 2004. Zámky depozitov, odkiaľ boli odcudzené, boli neporušené, čo viedlo k vyšetrovacej verzii, že do krádeže boli zapletené osoby alebo osoba priamo z múzea.
Po ukradnutých predmetoch pátral aj Interpol
Polícia podľa informácií hovorkyne v Trnave Martiny Kredatusovej vypočula vo veci 22 osôb, štyri, vrátane vtedajšieho riaditeľa zariadenia, podrobila testu na detektore lži, no s negatívnym výsledkom. S prípadom je spojená aj smrť domovníka múzea, ktorého našli deň pred plánovaným výsluchom na polícii obeseného v miestnosti, ktorá bola zamknutá zdnu. Do pátrania bol zapojený aj Interpol.
Bližšie informácie o výskyte ukradnutých predmetov sa nedarilo vtedy zistiť, rovnako ako skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, takže polícia v júli 2005 prerušila trestné stíhanie. "Neznamená to, že je polícia vo veci nečinná, ak by sa podarilo zistiť nové skutočnosti, ktoré by pomohli krádež objasniť, vyšetrovateľ bude v trestnom stíhaní pokračovať," uviedla pred časom policajná hovorkyňa. Podľa najnovších informácií však nie je vylúčené, že sa tak v dohľadnom čase aj stane.
Lekárnické nádoby sa do Trnavy vrátiť nestihli
To, že sa objavili štyri ukradnuté kúsky, je zásluhou ostražitosti jednej pracovníčky múzea. Pri mapovaní cien etnografických predmetov v roku 2009 zistila na internetovej stránke aukčného domu v Brne podobnosť ponúkaného ručne maľovaného skleného pohára a šálky s podšálkou s ukradnutými predmetmi. "Detailnými porovnaním fotografií dospela k záveru, že predmety sú z Trnavy. Následne boli komplikovaným spôsobom prostredníctvom českej polície predmety majiteľovi firmy odňaté a vrátené múzeu," napísala pre časopis Múzeum súčasná riaditeľka múzea Daniela Čambálová. Pri neskôr identifikovaných lekárnických nádobách už múzeum také šťastie nemalo, lebo ich stihol niekto kúpiť.
V kontexte s prípadom o krátky čas vymenili riaditeľa múzea, indície viedli k tomu, že páchateľ alebo páchatelia bez problémov prekonávali bezpečnostný systém inštitúcie opakovane. Ani jeden z ukradnutých zbierkových predmetov nebol vzhľadom na možnosti múzea poistený. Následná kontrola z ministerstva kultúry, ako uviedla Čambálová, zistila nedostatky, ktoré popísala na 41 stranách. K najzávažnejším patrili absencia systémových opatrení, neukončenie celkových revízií zbierkového fondu, nedostatky a nesúlad v dokumentácii a ďalšie.
Vyšetrovatelia i zamestnanci sa zhodli na tom, že nešlo o náhodné zlodejstvo, ale o cielene vybrané kúsky i kolekcie, pravdepodobne pre konkrétneho objednávateľa. Stratil sa vzácny čínsky porcelán, keramika, hodiny, sklo, predmety z cínu, mosadze, bronzu, liturgické predmety, šperky, mince, umelecké zámky, pečatidlá, obrazy, plastiky, z nich tucet vysokých vyše metra, orientálne texty i historické zbrane. Všetky veľmi dobre predajné na svetových legálnych i nelegálnych trhoch starožitností. Na krádež sa prišlo, keď zo schodiska múzea zmizli pozlátené figurálne hodiny z 19. storočia, pri ktorých sa radi fotografovali mladomanželia. Predmety sa podľa všetkého strácali dlhodobo, prinajmenšom od konca novembra 2003 až do konca februára 2004. Zámky depozitov, odkiaľ boli odcudzené, boli neporušené, čo viedlo k vyšetrovacej verzii, že do krádeže boli zapletené osoby alebo osoba priamo z múzea.
Po ukradnutých predmetoch pátral aj Interpol
Polícia podľa informácií hovorkyne v Trnave Martiny Kredatusovej vypočula vo veci 22 osôb, štyri, vrátane vtedajšieho riaditeľa zariadenia, podrobila testu na detektore lži, no s negatívnym výsledkom. S prípadom je spojená aj smrť domovníka múzea, ktorého našli deň pred plánovaným výsluchom na polícii obeseného v miestnosti, ktorá bola zamknutá zdnu. Do pátrania bol zapojený aj Interpol.
Bližšie informácie o výskyte ukradnutých predmetov sa nedarilo vtedy zistiť, rovnako ako skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, takže polícia v júli 2005 prerušila trestné stíhanie. "Neznamená to, že je polícia vo veci nečinná, ak by sa podarilo zistiť nové skutočnosti, ktoré by pomohli krádež objasniť, vyšetrovateľ bude v trestnom stíhaní pokračovať," uviedla pred časom policajná hovorkyňa. Podľa najnovších informácií však nie je vylúčené, že sa tak v dohľadnom čase aj stane.
Lekárnické nádoby sa do Trnavy vrátiť nestihli
To, že sa objavili štyri ukradnuté kúsky, je zásluhou ostražitosti jednej pracovníčky múzea. Pri mapovaní cien etnografických predmetov v roku 2009 zistila na internetovej stránke aukčného domu v Brne podobnosť ponúkaného ručne maľovaného skleného pohára a šálky s podšálkou s ukradnutými predmetmi. "Detailnými porovnaním fotografií dospela k záveru, že predmety sú z Trnavy. Následne boli komplikovaným spôsobom prostredníctvom českej polície predmety majiteľovi firmy odňaté a vrátené múzeu," napísala pre časopis Múzeum súčasná riaditeľka múzea Daniela Čambálová. Pri neskôr identifikovaných lekárnických nádobách už múzeum také šťastie nemalo, lebo ich stihol niekto kúpiť.
V kontexte s prípadom o krátky čas vymenili riaditeľa múzea, indície viedli k tomu, že páchateľ alebo páchatelia bez problémov prekonávali bezpečnostný systém inštitúcie opakovane. Ani jeden z ukradnutých zbierkových predmetov nebol vzhľadom na možnosti múzea poistený. Následná kontrola z ministerstva kultúry, ako uviedla Čambálová, zistila nedostatky, ktoré popísala na 41 stranách. K najzávažnejším patrili absencia systémových opatrení, neukončenie celkových revízií zbierkového fondu, nedostatky a nesúlad v dokumentácii a ďalšie.