Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vilu v rokoch 1909 až 1915 postavil ružomberský sudca Koloman Vitáliš. Podľa primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera prišiel nový majiteľ s návrhom zachovať pôvodný historický ráz budovy.
Autor TASR
Liptovský Hrádok 24. apríla (TASR) – Doposiaľ chátrajúca Vitálišova vila stojaca na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku by sa mala v blízkom období dočkať renovácie. Z kultúrnej pamiatky, ktorá v minulosti slúžila aj pre školskú družinu či internát elektrotechnickej školy, plánuje jej nový majiteľ zriadiť oddychovo – relaxačné centrum. Informáciu zverejnili na oficiálnej webovej stránke mesta.
Vilu v rokoch 1909 až 1915 postavil ružomberský sudca Koloman Vitáliš. Podľa primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera prišiel nový majiteľ s návrhom zachovať pôvodný historický ráz budovy. „Poskytli sme mu všetky historické fotky i nákresy, ktoré sme mali k dispozícii. Zriadiť plánuje oddychovo – relaxačné centrum. Podľa môjho názoru by veľmi dobre zapadlo do lokality, v ktorej je Skalka, jazierko, kaštieľ s hradom i Lubyho lúka, ktorú sa tiež chystáme revitalizovať," prezradil primátor.
Dodal, že na ďalšom osude tejto kultúrnej pamiatky mestu veľmi záleží. „Majiteľ už komunikuje s pamiatkarmi v Žiline, s ktorými musí, pochopiteľne, zosúladiť všetky postupy," informoval Tréger.
Historicky zaujímavá však nie je iba vila, ale aj samotná ulica, kde pamiatka sídli. V období socializmu sa volala Leninova ulica, v období Československej republiky to zas bola Masarykova ulica. „Na prelome 19. a 20. storočia sa volala Podzámok, pretože bola pod zámkom. Na mapách z 19. storočia sa však nazýva Starý trh. To súviselo práve s jej využívaním, keďže sa Liptovský Hrádok stal v roku 1806 mestečkom a dostal trhovú výsadu. Trhy sa teda uskutočňovali práve v týchto miestach," priblížil pre TASR riaditeľ liptovskej pobočky Štátneho archívu v Bytči a genealóg Peter Vítek.
Keď sa pred niekoľkými rokmi Hradná ulica rekonštruovala, vedenie mesta sa rozhodlo k jej dejinám vydať knihu. „Pri jej tvorbe som zistil, že v Podzámku boli zo začiatku len niektoré budovy, ktoré boli určené na ubytovanie a správu panstva. Bola tam veľká sýpka a majer, ktorý zabezpečoval obživu hradnému personálu," spresnil genealóg.
Ulica sa postupne rozrastala a svoj súčasný vzhľad začala získavať až na prelome 19. a 20. storočia, keď si tam viacerí úradníci i činitelia postavili vily. „Dodnes je spomínaná Vitálišova vila dominantou tejto ulice. Jej projektanta síce nepoznáme, no je to pozoruhodný architektonický kúsok," dodal Vítek.
Vilu v rokoch 1909 až 1915 postavil ružomberský sudca Koloman Vitáliš. Podľa primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera prišiel nový majiteľ s návrhom zachovať pôvodný historický ráz budovy. „Poskytli sme mu všetky historické fotky i nákresy, ktoré sme mali k dispozícii. Zriadiť plánuje oddychovo – relaxačné centrum. Podľa môjho názoru by veľmi dobre zapadlo do lokality, v ktorej je Skalka, jazierko, kaštieľ s hradom i Lubyho lúka, ktorú sa tiež chystáme revitalizovať," prezradil primátor.
Dodal, že na ďalšom osude tejto kultúrnej pamiatky mestu veľmi záleží. „Majiteľ už komunikuje s pamiatkarmi v Žiline, s ktorými musí, pochopiteľne, zosúladiť všetky postupy," informoval Tréger.
Historicky zaujímavá však nie je iba vila, ale aj samotná ulica, kde pamiatka sídli. V období socializmu sa volala Leninova ulica, v období Československej republiky to zas bola Masarykova ulica. „Na prelome 19. a 20. storočia sa volala Podzámok, pretože bola pod zámkom. Na mapách z 19. storočia sa však nazýva Starý trh. To súviselo práve s jej využívaním, keďže sa Liptovský Hrádok stal v roku 1806 mestečkom a dostal trhovú výsadu. Trhy sa teda uskutočňovali práve v týchto miestach," priblížil pre TASR riaditeľ liptovskej pobočky Štátneho archívu v Bytči a genealóg Peter Vítek.
Keď sa pred niekoľkými rokmi Hradná ulica rekonštruovala, vedenie mesta sa rozhodlo k jej dejinám vydať knihu. „Pri jej tvorbe som zistil, že v Podzámku boli zo začiatku len niektoré budovy, ktoré boli určené na ubytovanie a správu panstva. Bola tam veľká sýpka a majer, ktorý zabezpečoval obživu hradnému personálu," spresnil genealóg.
Ulica sa postupne rozrastala a svoj súčasný vzhľad začala získavať až na prelome 19. a 20. storočia, keď si tam viacerí úradníci i činitelia postavili vily. „Dodnes je spomínaná Vitálišova vila dominantou tejto ulice. Jej projektanta síce nepoznáme, no je to pozoruhodný architektonický kúsok," dodal Vítek.
