Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sanácia kapsulizáciou má podľa slov šéfa envirorezortu vyriešiť problém so skládkou vo Vrakuni na niekoľko desiatok až 100 rokov.
Autor TASR
Bratislava 14. januára (TASR) – Bývalú skládku Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa chce ministerstvo životného prostredia sanovať formou kapsulizácie. "Pre jej rýchlejšie zvládnutie a neporovnateľne nižšie náklady," povedal pre TASR Juraj Rybanský z envirorezortu. Sanácia kapsulizáciou, ktorá zdroje znečistenia zaizoluje, by mala trvať 18 mesiacov a stáť by mala 20 miliónov eur. Momentálne pre projekt sanácie pripravuje ministerstvo verejné obstarávanie.
V úvahe však bola aj aktívna sanácia. Podľa rezortu by ale trvala päť rokov a stála 113 miliónov eur. Kto za túto skládku nesie zodpovednosť, sa však zatiaľ nevie. Konanie o určení povinnej osoby totiž stále prebieha, hoci podľa predbežných odhadov už malo skončiť. Proces podľa Rybanského zabrzdili chýbajúce povinné náležitosti od vlastníkov nehnuteľností v lokalite. "O určení povinnej osoby by mal okresný úrad rozhodnúť vzhľadom na uvedené okolnosti v najbližších týždňoch," podotkol.
Ministerstvo životného prostredia už v auguste 2015 uviedlo, že sanáciu toxickej skládky s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. "Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku," vysvetlil v tom čase minister Peter Žiga.
Momentálne pre projekt sanácie pripravuje rezort verejné obstarávanie. "V prípade, že vláda určí ministerstvo životného prostredia ako zodpovedné za sanáciu, tá sa bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia," priblížil Rybanský. Ako dodal, začatie prác na skládke bude závisieť od výsledkov verejného obstarávania.
Sanácia kapsulizáciou má podľa slov šéfa envirorezortu vyriešiť problém so skládkou vo Vrakuni na niekoľko desiatok až 100 rokov. Podľa ministra sa budúce generácie budú vedieť lepšie s týmto problémom vyrovnať a prítomné chemické látky na skládke opätovne využiť napríklad vo výrobe.
Ministerstvo životného v auguste 2015 predstavilo výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal. Na základe neho skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení. Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné.
Rozloha skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Pre chemickú skládku došlo aj k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní. Envirorezort apeluje na ľudí, aby tento striktný zákaz naďalej dodržiavali.
V úvahe však bola aj aktívna sanácia. Podľa rezortu by ale trvala päť rokov a stála 113 miliónov eur. Kto za túto skládku nesie zodpovednosť, sa však zatiaľ nevie. Konanie o určení povinnej osoby totiž stále prebieha, hoci podľa predbežných odhadov už malo skončiť. Proces podľa Rybanského zabrzdili chýbajúce povinné náležitosti od vlastníkov nehnuteľností v lokalite. "O určení povinnej osoby by mal okresný úrad rozhodnúť vzhľadom na uvedené okolnosti v najbližších týždňoch," podotkol.
Ministerstvo životného prostredia už v auguste 2015 uviedlo, že sanáciu toxickej skládky s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. "Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku," vysvetlil v tom čase minister Peter Žiga.
Momentálne pre projekt sanácie pripravuje rezort verejné obstarávanie. "V prípade, že vláda určí ministerstvo životného prostredia ako zodpovedné za sanáciu, tá sa bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia," priblížil Rybanský. Ako dodal, začatie prác na skládke bude závisieť od výsledkov verejného obstarávania.
Sanácia kapsulizáciou má podľa slov šéfa envirorezortu vyriešiť problém so skládkou vo Vrakuni na niekoľko desiatok až 100 rokov. Podľa ministra sa budúce generácie budú vedieť lepšie s týmto problémom vyrovnať a prítomné chemické látky na skládke opätovne využiť napríklad vo výrobe.
Ministerstvo životného v auguste 2015 predstavilo výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal. Na základe neho skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení. Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné.
Rozloha skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Pre chemickú skládku došlo aj k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní. Envirorezort apeluje na ľudí, aby tento striktný zákaz naďalej dodržiavali.
