Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chorvátov, ktorí sa v priebehu 16. storočia vysťahovali z oblastí dobytých Turkami a usadili sa na strednom Dunaji, bolo približne 200.000.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Prvý sviatok vianočný (25.12.) oslavujú príslušníci chorvátskej menšiny v prihraničných mestských častiach Bratislavy za sviatočným stolom v kruhu rodiny, na ktorom je však dnes namiesto niekdajšej morky hus alebo kačka. Pre TASR to uviedol predseda Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku Radoslav Jankovič.
"Prípadne môže byť aj bravčové mäso, ale celkom určite v chorvátskych rodinách v Jarovciach a v Čunove je na stole ako príloha ryža spolu so zemiakovým šalátom a nikde nechýba veľa koláčov, najmä makový a orechový závin a fritule, teda tradičné malé šišky bez náplne, posypané cukrom," uviedol Jankovič s tým, že v tento deň sú Chorváti doma v kruhu svojej rodiny, zatiaľ čo na Štefana navštevujú starých rodičov, známych a nikdy nevynechajú Štefanskú zábavu.
"Chorváti žijúci v prihraničných častiach Bratislavy chodili kedysi podľa zvykov svojich predkov na deň neviniatok (28.12.) po domoch s korbáčmi, v súčasnosti ich používajú len na Veľkú noc," doplnil.
Vianočné sviatky sa pre Chorvátov končia 6. januára. "Traja králi vtedy chodia po dedine s hviezdou, odriekavajú riekanku, potom spievajú a na dvere domov napíšu začiatočné písmená mien troch kráľov, Gašpara, Melichera a Baltazára, ktorí našli Ježiška v Betleheme," uzavrel Jankovič.
Chorvátov, ktorí sa v priebehu 16. storočia vysťahovali z oblastí dobytých Turkami a usadili sa na strednom Dunaji, bolo približne 200.000. Pre TASR to povedal historik a poslanec Mestskej časti Bratislava Jarovce Juraj Hradský. "Žili tu v 200 osadách, v ktorých mali nadpolovičné zastúpenie a v 300 ďalších osadách tvorili menšinu," spresnil Hradský a doplnil, že prvá zmienka o Horwathfale, dnešných Jarovciach, pochádza z roku 1522. Ako uvádzajú dobové archívy, v 16. storočí bola táto obec "čisto chorvátska".
"Prípadne môže byť aj bravčové mäso, ale celkom určite v chorvátskych rodinách v Jarovciach a v Čunove je na stole ako príloha ryža spolu so zemiakovým šalátom a nikde nechýba veľa koláčov, najmä makový a orechový závin a fritule, teda tradičné malé šišky bez náplne, posypané cukrom," uviedol Jankovič s tým, že v tento deň sú Chorváti doma v kruhu svojej rodiny, zatiaľ čo na Štefana navštevujú starých rodičov, známych a nikdy nevynechajú Štefanskú zábavu.
"Chorváti žijúci v prihraničných častiach Bratislavy chodili kedysi podľa zvykov svojich predkov na deň neviniatok (28.12.) po domoch s korbáčmi, v súčasnosti ich používajú len na Veľkú noc," doplnil.
Vianočné sviatky sa pre Chorvátov končia 6. januára. "Traja králi vtedy chodia po dedine s hviezdou, odriekavajú riekanku, potom spievajú a na dvere domov napíšu začiatočné písmená mien troch kráľov, Gašpara, Melichera a Baltazára, ktorí našli Ježiška v Betleheme," uzavrel Jankovič.
Chorvátov, ktorí sa v priebehu 16. storočia vysťahovali z oblastí dobytých Turkami a usadili sa na strednom Dunaji, bolo približne 200.000. Pre TASR to povedal historik a poslanec Mestskej časti Bratislava Jarovce Juraj Hradský. "Žili tu v 200 osadách, v ktorých mali nadpolovičné zastúpenie a v 300 ďalších osadách tvorili menšinu," spresnil Hradský a doplnil, že prvá zmienka o Horwathfale, dnešných Jarovciach, pochádza z roku 1522. Ako uvádzajú dobové archívy, v 16. storočí bola táto obec "čisto chorvátska".
