Bratislava 23. decembra (TASR) – Chorváti, ktorí prišli do dnešných slovenských prihraničných obcí pred takmer 600 rokmi, si z pôvodných zvykov zachovali len niektoré. Čas prípravy na Vianoce, dočašče (náš advent), stále trvá štyri týždne, na stole je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa zapaľujú postupne každú adventnú nedeľu a sväté omše zornice sú venované blahoslavenej Panne Márii. Pre TASR to dnes uviedol predseda Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku Radoslav Jankovič. „Na sv. Barboru alebo sv. Luciu sa seje vianočná pšenica, ak pekne naklíči, znamená to, že budúci rok bude úspešný a plodný, ale dnes sa už okolo pšenice neviaže stuha s chorvátskou trikolórou,“ prezradil Jankovič. 

Chorváti v Jarovciach, v Čunove, ale aj v ďalších mestských častiach Bratislavy pred Vianocami slávia aj deň sv. Mikuláša. „Dnes sa už nepoužíva pôvodný názov Nikolinje, ale Sveti Mikula,“ doplnil Jankovič s tým, že zvyky sú podobné slovenským. „Deti si vyčistia čižmy, nechajú ich počas noci v okne a ráno ich tam čaká dobrota, ak boli dobré, a prút od čerta, ak neposlúchali,“ dodal Jankovič.  

Na Štedrý deň sa postí, zdobí sa vianočný stromček a dodnes traja mladí chlapci ako „starí pastiri“ (pastieri) chodia s hviezdou po dedine a spievajú koledy. Popoludní pán domu urobí v krbe oheň, aby mal uhlíky do kadidla, s ktorým potom celá rodina chodí z izby do izby a dymom z kadidla vyháňajú zlých duchov. Večer je rodina spolu pri stromčeku, spievajú vianočné piesne, modlia sa a obdarúvajú sa darčekmi. Po večeri chodia po obci miestni hudobníci prezlečení za pastierov a hrajú Tichú noc. „O polnoci ideme všetci na omšu, a keď sa vrátime domov, môžeme si dať už aj šunku, mäso a klobásky,“ uzavrel Jankovič.