V 30. rokoch 20. storočia sa v lokalite pravidelne pásli ošípané, pričom sa na starých mapách miesto súčasnej rezervácie nazývalo Disznólegelo, čo v preklade znamená prasačí pasienok
Autor TASR
Chotín 5. júna (TASR) – Prírodnú rezerváciu a územie európskeho významu Chotínske piesky v okrese Komárno zachraňujú aj ovce. V rámci projektu Life+ Obnova endemických panónskych slanísk a piesočných dún na južnom Slovensku aktivisti vybudovali technickú infraštruktúru na pasenie, ktorá má zabrániť rozširovaniu invazívnych rastlín. Tým sa podľa Viery Šefferovej z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne zabezpečil výrazný pokrok v záchrane tohto ekologicky významného územia.
V rámci prípravných prác sa lokalita vykosila, vyrúbali sa náletové kríky a agáty, pieskový povrch sa narušil bránením. "Ďalej sme sa dohodli s Obecným úradom v Chotíne na zabezpečení pasenia. Od jesene 2015 sa v lokalite pasú takmer dve desiatky oviec," povedala pre TASR Šefferová.
Z floristického hľadiska je najzaujímavejším výskyt rebríčka hrebenitého, ktorý je panónskym endemitom. "Tento výskyt je jedinou známou lokalitou tohto druhu na Slovensku. V katastri obce Chotín je tiež možno nájsť unikátne spoločenstvá európskeho významu. Sú nimi spoločenstvá vnútrozemských pieskov, ktoré patria k najviac ohrozeným biotopom. Predstavujú prioritné biotopy Európskej únie, na ktorých sa vyskytujú mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov. V 50. rokoch minulého storočia bola duna prakticky celá bez drevín, boli tu otvorené pieskové duny. Územie je zároveň archeologickou lokalitou, keďže sa tu v minulosti robil archeologický výskum," vysvetlila špecialistka na biodiverzitu.
Chránené územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny, severne od obce Chotín, pri ceste druhej triedy číslo 589. "Charakterizuje ho mierne zvlnený terén s pieskovými dunami, ktorých relatívna výška dosahuje dva až tri metre. Celková výmera územia je 7,023 hektára. Lokalita Chotínske piesky patrí do komplexu viatych pieskov, ktoré vznikali naviatím pieskových sedimentov pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov. Odbornej verejnosti je známa od 30. rokov minulého storočia," dodala Šefferová.
V 30. rokoch 20. storočia sa v lokalite pravidelne pásli ošípané, pričom sa na starých mapách miesto súčasnej rezervácie nazývalo Disznólegelo, čo v preklade znamená prasačí pasienok. "Čoskoro potom pastva zanikla a odvtedy bola lokalita bez obhospodarovania. V dôsledku zanechania tradičného manažmentu územia, lokalita zarastala drevinami, bez drevinového porastu zostal iba relatívne úzky pás v centrálnej časti lokality. Absencia akéhokoľvek manažmentu mala za následok nahromadenie stariny aj v tejto časti, čo je pre rozvoj pionierskych spoločenstiev pieskov nepriaznivou podmienkou," ukončila.
Prírodnú rezerváciu Chotínske piesky vyhlásili za rezerváciu v roku 1953, od roku 2004 je zároveň aj územím európskeho významu.
V rámci prípravných prác sa lokalita vykosila, vyrúbali sa náletové kríky a agáty, pieskový povrch sa narušil bránením. "Ďalej sme sa dohodli s Obecným úradom v Chotíne na zabezpečení pasenia. Od jesene 2015 sa v lokalite pasú takmer dve desiatky oviec," povedala pre TASR Šefferová.
Z floristického hľadiska je najzaujímavejším výskyt rebríčka hrebenitého, ktorý je panónskym endemitom. "Tento výskyt je jedinou známou lokalitou tohto druhu na Slovensku. V katastri obce Chotín je tiež možno nájsť unikátne spoločenstvá európskeho významu. Sú nimi spoločenstvá vnútrozemských pieskov, ktoré patria k najviac ohrozeným biotopom. Predstavujú prioritné biotopy Európskej únie, na ktorých sa vyskytujú mnohé ohrozené druhy rastlín a živočíchov. V 50. rokoch minulého storočia bola duna prakticky celá bez drevín, boli tu otvorené pieskové duny. Územie je zároveň archeologickou lokalitou, keďže sa tu v minulosti robil archeologický výskum," vysvetlila špecialistka na biodiverzitu.
Chránené územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny, severne od obce Chotín, pri ceste druhej triedy číslo 589. "Charakterizuje ho mierne zvlnený terén s pieskovými dunami, ktorých relatívna výška dosahuje dva až tri metre. Celková výmera územia je 7,023 hektára. Lokalita Chotínske piesky patrí do komplexu viatych pieskov, ktoré vznikali naviatím pieskových sedimentov pred niekoľkými desiatkami tisíc rokov. Odbornej verejnosti je známa od 30. rokov minulého storočia," dodala Šefferová.
V 30. rokoch 20. storočia sa v lokalite pravidelne pásli ošípané, pričom sa na starých mapách miesto súčasnej rezervácie nazývalo Disznólegelo, čo v preklade znamená prasačí pasienok. "Čoskoro potom pastva zanikla a odvtedy bola lokalita bez obhospodarovania. V dôsledku zanechania tradičného manažmentu územia, lokalita zarastala drevinami, bez drevinového porastu zostal iba relatívne úzky pás v centrálnej časti lokality. Absencia akéhokoľvek manažmentu mala za následok nahromadenie stariny aj v tejto časti, čo je pre rozvoj pionierskych spoločenstiev pieskov nepriaznivou podmienkou," ukončila.
Prírodnú rezerváciu Chotínske piesky vyhlásili za rezerváciu v roku 1953, od roku 2004 je zároveň aj územím európskeho významu.