Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Finančne náročné investície podporili krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, aj s prispením štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Autor TASR
Snina 13. apríla (TASR) – Drevené chrámy východného obradu v obci Šmigovec a Hrabová Roztoka budú vďaka komplexnej obnove opäť perlami Karpát. "Dlhé roky boli nevyužívané. Postupom času sa ich stav zhoršoval. Havarijná situácia sa v súčasnosti stáva už minulosťou," povedala pre TASR koordinátorka projektu Daniela Galandová.
Drevené chrámy v Hrabovej Roztoke a Šmigovci boli vybudované v 18. storočí. Zaujímavou črtou, ktorou sa odlišujú od ostatných drevených chrámov na Zemplíne, je opláštenie zrubu doskami. "Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci je navyše zvnútra omietnutý hlinou a po rekonštrukcii bude jeho nepôvodná betónová podlaha nahradená štiepaným kameňom," konkretizovala plány koordinátorka projektu. Nateraz, kým sa do chrámu nevráti ikonostas, ktorý je aktuálne inštalovaný v Ľutine, bude slúžiť hlavne na kultúrno-turistické účely. Od mája v ňom bude sprístupnená výstava zameraná na ikonografiu Zemplína. Zreštaurovaný ikonostas z dreveného chrámu svätého Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke bude podľa slov Galandovej v drevenom chráme inštalovaný ešte koncom tohto mesiaca.
Finančne náročné investície podporili krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, aj s prispením štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkový rozpočet projektu predstavuje sumu takmer 300.000 eur, spomínaný grant tvorí až 90 percent. "Zvyšných desať percent nespolufinancuje vlastník, teda gréckokatolícka cirkev, ale tretí sektor, a to organizácie Karpatské drevené cerkvi a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát," dodala Galandová.
Cieľom organizácií je, aby sa aj tieto drevené chrámy dostali medzi obľúbené výletné miesta návštevníkov spoznávajúcich rôznorodú krásu Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. V rámci projektu "Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon", podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, boli opravené aj ďalšie dva drevené chrámy v Topoli a Inovciach a tiež židovský cintorín v Topoli.
Drevené chrámy v Hrabovej Roztoke a Šmigovci boli vybudované v 18. storočí. Zaujímavou črtou, ktorou sa odlišujú od ostatných drevených chrámov na Zemplíne, je opláštenie zrubu doskami. "Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci je navyše zvnútra omietnutý hlinou a po rekonštrukcii bude jeho nepôvodná betónová podlaha nahradená štiepaným kameňom," konkretizovala plány koordinátorka projektu. Nateraz, kým sa do chrámu nevráti ikonostas, ktorý je aktuálne inštalovaný v Ľutine, bude slúžiť hlavne na kultúrno-turistické účely. Od mája v ňom bude sprístupnená výstava zameraná na ikonografiu Zemplína. Zreštaurovaný ikonostas z dreveného chrámu svätého Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke bude podľa slov Galandovej v drevenom chráme inštalovaný ešte koncom tohto mesiaca.
Finančne náročné investície podporili krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, aj s prispením štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Celkový rozpočet projektu predstavuje sumu takmer 300.000 eur, spomínaný grant tvorí až 90 percent. "Zvyšných desať percent nespolufinancuje vlastník, teda gréckokatolícka cirkev, ale tretí sektor, a to organizácie Karpatské drevené cerkvi a Nadácia pre ochranu biodiverzity Karpát," dodala Galandová.
Cieľom organizácií je, aby sa aj tieto drevené chrámy dostali medzi obľúbené výletné miesta návštevníkov spoznávajúcich rôznorodú krásu Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. V rámci projektu "Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon", podporeného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, boli opravené aj ďalšie dva drevené chrámy v Topoli a Inovciach a tiež židovský cintorín v Topoli.
