Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Regióny

Púť k sv. Svoradovi-Andrejovi vyvrcholila svätou omšou pod Zoborom

Na snímke tradičná púť k sv. Andrejovi-Svoradovi, patrónovi mesta Nitra, na Zoborský kláštor v Nitre, ktorá sa konala v piatok 19. júla 2024. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Záver liturgickej slávnosti patril inaugurácii novej známky venovanej benediktínskemu mníchovi Cypriánovi, ktorý pôsobil v Zoborskom kláštore v Nitre.

Nitra 19. júla (TASR) - Svätou omšou v Zoborskom kláštore vyvrcholila v piatok večer tradičná púť k sv. Svoradovi-Andrejovi, patrónovi mesta Nitra. Dobrovoľná kajúcna procesia veriacich sa vydala na zhruba hodinovú pešiu púť spred zimného štadióna pod Nitrianskym hradom po Kláštorskej ulici až k zakonzervovaným ruinám Zoborského kláštora v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada. Svätú omšu celebroval nitriansky biskup Viliam Judák, informovalo Biskupstvo Nitra.

Záver liturgickej slávnosti patril inaugurácii novej známky venovanej benediktínskemu mníchovi Cypriánovi, ktorý pôsobil v Zoborskom kláštore v Nitre. Účastníci púte mohli po skončení slávnosti absolvovať komentovanú prehliadku areálu kláštora so sprievodcom i kultúrny program.

Na archívnej snímke areál Zoborského kláštora.
Foto: TASR/Daniel Veselský


Spoločný sviatok sv. Svorada-Andreja a Beňadika je 17. júla. Sú hlavnými patrónmi Nitrianskej diecézy. Svätý Svorad je od roku 1739 patrónom mesta Nitra. Uctievajú ich nielen benediktíni, ale aj kamalduli a pavlíni, uviedol biskup Judák.

Svorad bol pôvodom Poliak, na Slovensko prišiel okolo roku 1020. V benediktínskom kláštore svätého Hipolyta na Zobore ho prijal opát Filip, od ktorého dostal rehoľné meno Andrej. Svorad-Andrej sa po istom čase spoločného života utiahol do samoty a tu viedol pustovnícky život. Zomrel okolo roku 1030. Pozostatky sú uložené v nitrianskej Katedrále sv. Emeráma. Najväčšia časť relikvií je v Pálffyovom relikviári z roku 1674.

Najstaršie zobrazenie sv. Svorada od biskupa Maura, ktoré nechal vytesať na hlavicu stĺpa novovybudovanej katedrály v Pécsi, pochádza z 11. storočia. Najstarším vyobrazením sv. Beňadika je pravdepodobne herma (relikviár hlavy) zo 14. storočia, dnes sa nachádzajúci v Budapeštianskom múzeu.

Slovenská pošta vydáva v piatok 19. júla 2024 poštovú známku Osobnosti: Mních Cyprián (1724 - 1775). Motív poštovej známky (na snímke) vizuálne stvárňuje legendu o mníchovi Cypriánovi. Inaugurácia novej známky je súčasťou liturgickej slávnosti v Zoborskom kláštore v Nitre, ktorou vyvrcholí púť k sv. Svoradovi-Andrejovi, patrónovi mesta Nitra. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky je akademický maliar Dušan Kállay.
Foto: TASR - Slovenská pošta


Súčasťou Púte k sv. Svoradovi je inaugurácia známky mnícha Cypriána


Slovenská pošta vydáva v piatok poštovú známku Osobnosti: Mních Cyprián (1724 - 1775). Motív poštovej známky vizuálne stvárňuje legendu o mníchovi Cypriánovi. Inaugurácia novej známky je súčasťou liturgickej slávnosti v Zoborskom kláštore v Nitre, ktorou vyvrcholí púť k sv. Svoradovi-Andrejovi, patrónovi mesta Nitra.

Mních Cyprián sa do histórie zapísal skonštruovaním lietajúceho stroja. Známka zachytáva, ako letí nad Červeným Kláštorom, sprevádzaný anjelom. Hárček zobrazuje motívy rastlín z jeho herbára, ktorý sa nachádza v zbierkovom fonde Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave, informoval hovorca Slovenskej pošty Martin Guzi.

Poštová známka rozmerov 44,4 krát 54,4 milimetra vrátane perforácie vychádza vo forme hárčeka s jednou známkou. Technikou ocelotlače z plochej platne v kombinácii s ofsetom ju vytlačila česká tlačiareň. Nominálna hodnota známky je 3,50 eura.

Súčasne s poštovou známkou bola vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 19. júla 2024 a domicilom obce Červený Kláštor. Motívom prítlače FDC obálky sú rastliny z Cypriánovho herbára. Na FDC pečiatke je dobový ornament.

Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je akademický maliar Dušan Kállay. Autorom rytiny známky, hárčeka a prítlače na FDC je akademický maliar Martin Činovský.