Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V priestoroch humenského Záchytného tábora, ktorý spadá pod Migračný úrad SR, sa v súčasnosti nachádza 91 cudzincov.
Autor TASR
Humenné 23. decembra (TASR) - Desiatky cudzincov, ktorí dočasne obývajú Záchytný tábor v meste Humenné, sa môžu zoznámiť v týchto dňoch po prvý raz s podobou európskych Vianoc, špeciálne slovenských z územia Zemplína.
Pre ľudí z rôznych končín sveta sú totiž naše vianočné pokrmy, ale aj sviatočná výzdoba či samotný vianočný stromček veľkou neznámou.
V priestoroch humenského Záchytného tábora, ktorý spadá pod Migračný úrad SR, sa v súčasnosti nachádza 91 cudzincov. Vyše dvadsiatka z nich, pochádzajúca z Afganistanu, Pakistanu, Indie, Sýrie, Číny, Alžírska, Iránu či Kazachstanu, má záujem o získanie azylu na území Slovenska.
Humenné je však dočasným domovom aj pre 68 cudzincov z afrických krajín, ktorí sú pod ochranou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Slovenská republika im poskytuje na základe medzinárodných zmlúv pobyt v tomto zariadení na šesť mesiacov. Následne na to sú presídľovaní do tretích krajín.
Migračný úrad SR pripravil pre cudzincov v Záchytnom tábore počas sviatkov ochutnávku tradičných vianočných pokrmov. "Počas Štedrého dňa im budú ponúkané slovenské jedlá podľa našich tradícií, ako napríklad kapustnica, ryba, zemiaky a podobne," informovala TASR Silvia Keratová z Komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra SR.
Ako dodala, v tomto zariadení sa nachádzajú okrem ľudí kresťanského vierovyznania aj cudzinci z moslimských krajín. Drvivá väčšina zástupcov druhej skupiny prišla v Humennom do kontaktu s európskou podobou Vianoc vôbec po prvý raz. "V jedálni je ozdobený vianočný stromček, čo vzbudzuje u niektorých cudzincov zvedavosť, lebo nepoznajú kresťanské tradície. Najväčšiu radosť zo stromčeka, majú, samozrejme, deti," podotkla Keratová.
Viacerí cudzinci zo Záchytného tábora sa v týchto dňoch po prvý raz zoznámili v uliciach Humenného aj so svetelnou vianočnou výzdobou. Žiadateľom o udelenie azylu je totiž po ukončení vstupných lekárskych vyšetrení a na základe získanej priepustky umožnený voľný pohyb po meste. Môžu sa zároveň zúčastňovať na rôznych kultúrnych či športových podujatiach, navštevovať kostoly, ako aj obchody. Podľa Keratovej slov podobné výhody má aj druhá skupina cudzincov s tým, že presídlenci majú oproti žiadateľom o azyl voľnejší pobytový poriadok.
Pre ľudí z rôznych končín sveta sú totiž naše vianočné pokrmy, ale aj sviatočná výzdoba či samotný vianočný stromček veľkou neznámou.
V priestoroch humenského Záchytného tábora, ktorý spadá pod Migračný úrad SR, sa v súčasnosti nachádza 91 cudzincov. Vyše dvadsiatka z nich, pochádzajúca z Afganistanu, Pakistanu, Indie, Sýrie, Číny, Alžírska, Iránu či Kazachstanu, má záujem o získanie azylu na území Slovenska.
Humenné je však dočasným domovom aj pre 68 cudzincov z afrických krajín, ktorí sú pod ochranou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Slovenská republika im poskytuje na základe medzinárodných zmlúv pobyt v tomto zariadení na šesť mesiacov. Následne na to sú presídľovaní do tretích krajín.
Migračný úrad SR pripravil pre cudzincov v Záchytnom tábore počas sviatkov ochutnávku tradičných vianočných pokrmov. "Počas Štedrého dňa im budú ponúkané slovenské jedlá podľa našich tradícií, ako napríklad kapustnica, ryba, zemiaky a podobne," informovala TASR Silvia Keratová z Komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra SR.
Ako dodala, v tomto zariadení sa nachádzajú okrem ľudí kresťanského vierovyznania aj cudzinci z moslimských krajín. Drvivá väčšina zástupcov druhej skupiny prišla v Humennom do kontaktu s európskou podobou Vianoc vôbec po prvý raz. "V jedálni je ozdobený vianočný stromček, čo vzbudzuje u niektorých cudzincov zvedavosť, lebo nepoznajú kresťanské tradície. Najväčšiu radosť zo stromčeka, majú, samozrejme, deti," podotkla Keratová.
Viacerí cudzinci zo Záchytného tábora sa v týchto dňoch po prvý raz zoznámili v uliciach Humenného aj so svetelnou vianočnou výzdobou. Žiadateľom o udelenie azylu je totiž po ukončení vstupných lekárskych vyšetrení a na základe získanej priepustky umožnený voľný pohyb po meste. Môžu sa zároveň zúčastňovať na rôznych kultúrnych či športových podujatiach, navštevovať kostoly, ako aj obchody. Podľa Keratovej slov podobné výhody má aj druhá skupina cudzincov s tým, že presídlenci majú oproti žiadateľom o azyl voľnejší pobytový poriadok.
