Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 28. október 2024Meniny má Dobromila
< sekcia Regióny

Deň Paľa Bielika sa tentoraz presunie na amfiteáter nesúci jeho meno

Na archívnej snímke zo 7. mája 1958 Paľo Bielik. Foto: archív TASR

Paľo Bielik sa narodil v Senici, čo je dnes mestská časť Banskej Bystrice a do základnej školy chodil v Kynceľovej.

Kynceľová/Banská Bystrica 15. júna (TASR) - Tretí ročník podujatia Deň Paľa Bielika, ktorým si obyvatelia Kynceľovej (okres Banská Bystrica) pripomínajú legendárneho herca, scenáristu a režiséra, sa tentoraz neuskutoční v obci, kde urobil prvé divadelné kroky, ale na banskobystrickom Amfiteátri Paľa Bielika. Vo štvrtok 20. júna o 21.00 h premietnu film Jánošík z roku 1935, ktorého úspech otvoril Bielikovi dvere na dosky, ktoré znamenajú svet.

"Tento rok to bude trochu zmena, presunuli sme sa na amfiteáter nesúci jeho meno. V krátkom vstupe na začiatku podujatia vysvetlíme, prečo organizujeme Deň Paľa Bielika, aké sú naše predstavy do budúcna a zhrnieme aj naše skúsenosti z predchádzajúcich dvoch ročníkov. Na budúci rok si pripomenieme 115. výročie jeho narodenia a budeme pracovať na tom, aby sme pripravili adekvátne podujatie zodpovedajúce jeho výročiu. Myslíme si, že je to osobnosť, na ktorú by sa nemalo zabúdať a je dosť opomenutá," konštatovala pre TASR starostka Kynceľovej Martina Kubišová.

Paľo Bielik sa narodil v Senici, čo je dnes mestská časť Banskej Bystrice a do základnej školy chodil v Kynceľovej. "Evanjelická škola sídlila kedysi v budove, kde je dnes obecný úrad. U nás sa začali jeho prvé divadelné kroky, hrával ochotnícke divadlo s mnohými našimi občanmi," pripomenula starostka. V roku 2022 mu tam odhalili pamätnú tabuľu.

"Paľo Bielik je zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie preto, lebo nakrútil náš prvý zvukový celovečerný hraný film Vlčie diery. Zároveň prispel k naštartovaniu pôvodnej dokumentárnej tvorby a stál aj pri vzniku filmových laboratórií na Kolibe. Režijne sa podieľal na prvých slovenských výpravných historických filmoch. Počas SNP natočil niekoľko hodín filmového materiálu, ktorý po potlačení SNP zakopal v obci Poniky. Po vojne sa podarilo zachrániť len 17 minút a 25 sekúnd tohto filmového materiálu, z ktorého vznikol dokument Za slobodu," priblížila banskobystrická radnica slová zo svojho rozhovoru so spisovateľom a literárnym historikom Petrom Cabadajom.