Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedúca správy HLÚŽ a Skanzenu Nová Bystrica – Vychylovka Janka Berešová pripomenula, že parná lokomotíva sa minulý rok vrátila na trať po štvorročnej generálnej oprave.
Autor TASR
Nová Bystrica 25. mája (TASR) – Parná lokomotíva U.34 išla dnes na čele defilé koľajových vozidiel Historickej lesnej úvraťovej železnice (HLÚŽ), ktoré v Skanzene Nová Bystrica – Vychylovka pripravili pri príležitosti Dňa železnice.
Vedúca správy HLÚŽ a Skanzenu Nová Bystrica – Vychylovka Janka Berešová pripomenula, že parná lokomotíva sa minulý rok vrátila na trať po štvorročnej generálnej oprave. „Za ňou išli v defilé diesel-hydraulická lokomotíva DH 120, motorová Bene 50, drezina a malá motorka, ktorú sme si vyrobili v depe. Program pri príležitosti Dňa železnice doplnila ukážka pôvodnej funkcie železnice – zvážanie dreva na klanicových vozňoch a vyhliadkové jazdy parnej lokomotívy U.34,“ povedala Berešová.
Kultúrna manažérka Kysuckého múzea (KM) v Čadci Darina Hnidková podotkla, že HLÚŽ je v súčasnosti pre turistov veľkým lákadlom. „Prevádzku cez pracovné dni zabezpečuje lokomotíva DH 120 a počas víkendu premáva parná lokomotíva U.34. Prevezie vás celým areálom s výkladom sprievodcu a ponúkne celkový pohľad na učupené drevenice - objekty Múzea kysuckej dediny. Okrem toho sme ponúkli tradičnú kuchyňu starých materí - zemiakové placky, ktoré sa pečú priamo na dobových peciach, kapustníky plnené kapustou a škvarkami a nechýbal chlieb s masťou a cibuľou,“ uviedla Hnidková.
Kysuckú a oravskú lesnú železnicu (KOLŽ) vybudovali v rokoch 1915 - 1918 na prepravu dreva a v roku 1926 vznikla ich spojením KOLŽ. Do roku 1971 slúžila na zvážanie dreva z oblasti Bielej Oravy a Bystrickej doliny do Oščadnice. Jej celková dĺžka dosahovala vyše 110 kilometrov (km), z toho tvorila hlavná trať 61 km a zvyšok odbočky. Na konci roka 1971 bola trať z dôvodu zrušenia demontovaná, okrem 8-kilometrového úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal unikátny úvraťový systém.
V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ do správy KM v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy. Skúšobné jazdy historických vlakov sa začali v roku 1980. Názov HLÚŽ nesie železnica od roku 1991, keď sa stala aj národnou kultúrnou pamiatkou. Generálna oprava trate sa začala v roku 1992 a od roku 1995 bola úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia - Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice.
Vedúca správy HLÚŽ a Skanzenu Nová Bystrica – Vychylovka Janka Berešová pripomenula, že parná lokomotíva sa minulý rok vrátila na trať po štvorročnej generálnej oprave. „Za ňou išli v defilé diesel-hydraulická lokomotíva DH 120, motorová Bene 50, drezina a malá motorka, ktorú sme si vyrobili v depe. Program pri príležitosti Dňa železnice doplnila ukážka pôvodnej funkcie železnice – zvážanie dreva na klanicových vozňoch a vyhliadkové jazdy parnej lokomotívy U.34,“ povedala Berešová.
Kultúrna manažérka Kysuckého múzea (KM) v Čadci Darina Hnidková podotkla, že HLÚŽ je v súčasnosti pre turistov veľkým lákadlom. „Prevádzku cez pracovné dni zabezpečuje lokomotíva DH 120 a počas víkendu premáva parná lokomotíva U.34. Prevezie vás celým areálom s výkladom sprievodcu a ponúkne celkový pohľad na učupené drevenice - objekty Múzea kysuckej dediny. Okrem toho sme ponúkli tradičnú kuchyňu starých materí - zemiakové placky, ktoré sa pečú priamo na dobových peciach, kapustníky plnené kapustou a škvarkami a nechýbal chlieb s masťou a cibuľou,“ uviedla Hnidková.
Kysuckú a oravskú lesnú železnicu (KOLŽ) vybudovali v rokoch 1915 - 1918 na prepravu dreva a v roku 1926 vznikla ich spojením KOLŽ. Do roku 1971 slúžila na zvážanie dreva z oblasti Bielej Oravy a Bystrickej doliny do Oščadnice. Jej celková dĺžka dosahovala vyše 110 kilometrov (km), z toho tvorila hlavná trať 61 km a zvyšok odbočky. Na konci roka 1971 bola trať z dôvodu zrušenia demontovaná, okrem 8-kilometrového úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal unikátny úvraťový systém.
V roku 1974 prevzalo zachovanú časť zrušenej KOLŽ do správy KM v Čadci so zámerom jej funkčnej obnovy. Skúšobné jazdy historických vlakov sa začali v roku 1980. Názov HLÚŽ nesie železnica od roku 1991, keď sa stala aj národnou kultúrnou pamiatkou. Generálna oprava trate sa začala v roku 1992 a od roku 1995 bola úradne povolená osobná doprava v úseku Kubátkovia - Chmúra - 1. úvrať, čím začala HLÚŽ plniť funkciu múzejnej železnice.
