Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmena bola skutočne nevyhnutná, aby sme dokázali poskytnúť adekvátne zázemie deťom vyňatým z rodín, vysvetlil Úsmev ako dar Jozef Mikloško.
Autor TASR
Bratislava 28. apríla (TASR) – Transformácia, ktorá sa na Slovensku začala pred viac ako 20 rokmi, detské domovy preorientovala na domovy rodinného typu. Pre deti sú tak len prestupnou stanicou na ceste späť k ich biologickej alebo náhradnej rodine. Detské domovy u nás zanikli, nahradili ich centrá pre deti a rodiny. Konštatoval to predseda predseda organizácie Úsmev ako dar Jozef Mikloško.
„Systémová transformácia sa začala na začiatku tohto milénia a dnes môžeme konečne povedať, že naše centrá pre deti a rodiny sme priviedli do 21. storočia. Zmena bola skutočne nevyhnutná, aby sme dokázali poskytnúť adekvátne zázemie deťom vyňatým z rodín. Komplexne potvrdila novú filozofiu náhradnej starostlivosti a premenila internátne zariadenia na 'rodinné typy', čo dnes znamená sieť samostatných skupín a profesionálnych rodičov. Transformácia vyvrcholila v premene domovov na centrá pre deti a rodiny," vysvetlil Mikloško.
Podľa organizácie centrá navyše nepracujú len s deťmi, ale so širokým kruhom dieťaťu blízkych ľudí s cieľom vrátiť ho čo najskôr späť do biologickej alebo náhradnej rodiny. Predtým bolo bežné, že ak dieťa skončilo v detskom domove, zostalo tam až do dovŕšenia dospelosti. Vďaka podpore rodín a profesionálnych rodičov sa darí umiestňovať deti do rodín, aby v centrách nestrávili celé detstvo. Priemerná dĺžka pobytu sa tak znížila z ôsmich až desiatich rokov na štyri. Ak sa domovy starali o zverencov iba do 18 rokov a potom ich vypustili do života bez ďalšej pomoci, centrá s nimi pracujú do veku 25 rokov.
„Za dôležité považujeme vzdelávanie vychovávateľov a profesionálnych rodičov. Treba však upriamiť pozornosť na fakt, že pre dieťa je najlepšie zostať v biologickej rodine. Pomáhať rodinám v núdzi, ktorým hrozí vyňatie dieťaťa, je lacnejšie, ako zaplatiť ústavnú starostlivosť,“ zdôraznil námestník generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Pavel Bryndzák.
Ústavná starostlivosť o jedno dieťa stojí štát mesačne 17.000 eur. Podľa organizácie by priama podpora rodín, aby sa dokázali postarať o deti, predstavovala iba zlomok uvedenej sumy.
„Systémová transformácia sa začala na začiatku tohto milénia a dnes môžeme konečne povedať, že naše centrá pre deti a rodiny sme priviedli do 21. storočia. Zmena bola skutočne nevyhnutná, aby sme dokázali poskytnúť adekvátne zázemie deťom vyňatým z rodín. Komplexne potvrdila novú filozofiu náhradnej starostlivosti a premenila internátne zariadenia na 'rodinné typy', čo dnes znamená sieť samostatných skupín a profesionálnych rodičov. Transformácia vyvrcholila v premene domovov na centrá pre deti a rodiny," vysvetlil Mikloško.
Podľa organizácie centrá navyše nepracujú len s deťmi, ale so širokým kruhom dieťaťu blízkych ľudí s cieľom vrátiť ho čo najskôr späť do biologickej alebo náhradnej rodiny. Predtým bolo bežné, že ak dieťa skončilo v detskom domove, zostalo tam až do dovŕšenia dospelosti. Vďaka podpore rodín a profesionálnych rodičov sa darí umiestňovať deti do rodín, aby v centrách nestrávili celé detstvo. Priemerná dĺžka pobytu sa tak znížila z ôsmich až desiatich rokov na štyri. Ak sa domovy starali o zverencov iba do 18 rokov a potom ich vypustili do života bez ďalšej pomoci, centrá s nimi pracujú do veku 25 rokov.
„Za dôležité považujeme vzdelávanie vychovávateľov a profesionálnych rodičov. Treba však upriamiť pozornosť na fakt, že pre dieťa je najlepšie zostať v biologickej rodine. Pomáhať rodinám v núdzi, ktorým hrozí vyňatie dieťaťa, je lacnejšie, ako zaplatiť ústavnú starostlivosť,“ zdôraznil námestník generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Pavel Bryndzák.
Ústavná starostlivosť o jedno dieťa stojí štát mesačne 17.000 eur. Podľa organizácie by priama podpora rodín, aby sa dokázali postarať o deti, predstavovala iba zlomok uvedenej sumy.
