Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súvisí to s pandémiou ochorenia COVID-19.
Autor TASR
Martin 13. februára (TASR) – Diagnostika a operácie závažných pľúcnych ochorení v Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) výrazne poklesli. TASR o tom informovala Zuzana Marčeková z oddelenia marketingovej komunikácie UNM.
Zdravotnícky personál Kliniky hrudníkovej chirurgie UNM sa v tretej vlne pandémie musel presunúť na covidové oddelenie. To malo za následok uzatvorenie ošetrovateľskej jednotky a presunutie pacientov na chirurgickú kliniku. "Operatívu sme museli výrazne zredukovať. Snažíme sa operovať pacientov s onkologickými diagnózami, u ktorých by ďalšie časové oddialenie prinieslo zhoršenie prognózy," priblížil prednosta kliniky Anton Dzian.
Ako dodal, pri porovnaní druhého roka pandémie (pozn. TASR, 2021) s rokom 2019 klesli s operatívou o 40 percent. "Zvlášť alarmujúce je, že veľké resekcie pľúc pre karcinóm poklesli o polovicu," skonštatoval Dzian. Tieto operácie tvoria podľa prednostu podstatnú a zároveň najdôležitejšiu časť operačného programu kliniky.
Pľúcna klinika UNM sa podľa primára Ivana Kocana snaží pre pacientov využívať voľné lôžkové kapacity napríklad aj na I. internej klinike. "V spolupráci s našimi lekármi vedia takto časť pacientov vyriešiť. Je to vo veľmi obmedzenom a limitovanom režime, pacienti nie sú manažovaní tak, ako by mali. Len na porovnanie, pľúcna klinika vykazovala pred pandémiou až 1500 hospitalizácií za rok, teraz sú hospitalizovaní prevažne covidoví pacienti," uviedol.
Prednosta kliniky hrudníkovej chirurgie očakáva nárast neoperovateľných stavov. "Mnohí pacienti sú z rôznych dôvodov dnes doma, bez diagnostiky. Je tu obava, že prídu v pokročilých štádiách, keď im chirurgickou liečbou nebudeme vedieť pomôcť. To bude mať dosah na celú ďalšiu onkologickú starostlivosť," povedal Dzian. Prípady, keď pacienti prichádzajú v pokročilom štádiu ochorenia, sa podľa jeho informácií dejú už aj teraz. Rovnakú skúsenosť majú aj na pľúcnej klinike.
Zdravotnícky personál Kliniky hrudníkovej chirurgie UNM sa v tretej vlne pandémie musel presunúť na covidové oddelenie. To malo za následok uzatvorenie ošetrovateľskej jednotky a presunutie pacientov na chirurgickú kliniku. "Operatívu sme museli výrazne zredukovať. Snažíme sa operovať pacientov s onkologickými diagnózami, u ktorých by ďalšie časové oddialenie prinieslo zhoršenie prognózy," priblížil prednosta kliniky Anton Dzian.
Ako dodal, pri porovnaní druhého roka pandémie (pozn. TASR, 2021) s rokom 2019 klesli s operatívou o 40 percent. "Zvlášť alarmujúce je, že veľké resekcie pľúc pre karcinóm poklesli o polovicu," skonštatoval Dzian. Tieto operácie tvoria podľa prednostu podstatnú a zároveň najdôležitejšiu časť operačného programu kliniky.
Pľúcna klinika UNM sa podľa primára Ivana Kocana snaží pre pacientov využívať voľné lôžkové kapacity napríklad aj na I. internej klinike. "V spolupráci s našimi lekármi vedia takto časť pacientov vyriešiť. Je to vo veľmi obmedzenom a limitovanom režime, pacienti nie sú manažovaní tak, ako by mali. Len na porovnanie, pľúcna klinika vykazovala pred pandémiou až 1500 hospitalizácií za rok, teraz sú hospitalizovaní prevažne covidoví pacienti," uviedol.
Prednosta kliniky hrudníkovej chirurgie očakáva nárast neoperovateľných stavov. "Mnohí pacienti sú z rôznych dôvodov dnes doma, bez diagnostiky. Je tu obava, že prídu v pokročilých štádiách, keď im chirurgickou liečbou nebudeme vedieť pomôcť. To bude mať dosah na celú ďalšiu onkologickú starostlivosť," povedal Dzian. Prípady, keď pacienti prichádzajú v pokročilom štádiu ochorenia, sa podľa jeho informácií dejú už aj teraz. Rovnakú skúsenosť majú aj na pľúcnej klinike.
