Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autor TASR
Nižná Myšľa 22. júla (TASR) - Vyštudoval slovenčinu a výtvarnú výchovu, 30 rokov svojho života však zasvätil novinárskemu chlebíčku. V kútiku srdca pritom chcel byť odmalička maliarom. Andrej Sekela z Nižnej Myšle si po odchode do dôchodku konečne plní svoj detský sen - maľuje obrazy. V rozhovore pre TASR prezradil, že ich chce namaľovať aspoň 100.
"Počas 30 rokov v žurnalistike som nenamaľoval jediný obraz, nič. A pritom som si vždy vo svojom vnútri myslel, že som maliar. Teraz mám v dome miniateliér, namaľoval som už asi 15 obrazov," povedal 63-ročný novinár na dôchodku. Zaspomínal, že začínal ako technický redaktor novín Veselka pre rusínsko-ukrajinských pionierov. "Ponúkli mi to miesto, bol som strašne rád, robil som tam päť rokov," opísal prvé začiatky. Skutočnejší redaktorský chlebíček zakúsil až v časopise Strojár, kde pracoval dva roky.
Za najzaujímavejšiu etapu vo svojom živote však považuje prácu v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR), predtým Československej tlačovej kancelárii (ČSTK). Dodnes si pamätá na svoju prvú agentúrnu správu. "Bola o tom, že niekde v Kapušanoch pri Prešove vyrábajú krmivo pre akváriové rybičky," spomína dnes s úsmevom. V agentúre mu pridelili poľnohospodársku oblasť. Mal tak prehľad o výnosoch pšenice, dojivosti i úrode hrozna. "Všetko som ovládal, aj ma to bavilo, pochádzam z vidieka a všeličomu sa ešte naučil." Pred rokom 1989 boli tlačové konferencie veľmi zriedkavé, redaktori pracovali podľa tematického plánu.
Agentúra neskôr prechádzala zmenami. Ďalekopisy vymenili za počítače, neskôr laptopy, pribudli mobily, internet. "Pamätám si jeden taký ťažký mobil, ani sme s ním nevedeli najskôr robiť." Na práci v agentúre sa mu páčilo, že v textoch nemusel a ani nesmel prejavovať žiadnu stranícku príslušnosť. "Novinár nemôže byť ani pravicový, ani ľavicový, toto neuznávam, žurnalista má byť nezaujatý a agentúra na to poskytuje vynikajúce podmienky."
Dlhoročný novinár sa počas agentúrnych rokov mohol venovať aspoň kreslenému humoru. Tešilo ho, že jeho karikatúry vychádzali napr. v Pravde, Národnej obrode, či humoristickom časopise Roháč. Dodnes má ku karikatúram kladný vzťah a vidieť ich možno k krížovkárskych časopisoch, Kocúrkove či prílohe košického denníka Korzár. "Vždy sa teším, keď mi vyjde nejaký obrázok," hovorí spokojne.
Okrem maľovania a kreslenia investuje svoju energiu aj do práce v záhradke pri rodinnom dome. Andrej Sekela dnes hodnotí, že aj napriek tomu, že počas svojej redaktorskej éry sa stretol a spoznal veľa zaujímavých ľudí, maľovanie je pre neho ideálny relax. "V tom sa cítim lepšie ako v spravodajstve," povedal s úsmevom.
"Počas 30 rokov v žurnalistike som nenamaľoval jediný obraz, nič. A pritom som si vždy vo svojom vnútri myslel, že som maliar. Teraz mám v dome miniateliér, namaľoval som už asi 15 obrazov," povedal 63-ročný novinár na dôchodku. Zaspomínal, že začínal ako technický redaktor novín Veselka pre rusínsko-ukrajinských pionierov. "Ponúkli mi to miesto, bol som strašne rád, robil som tam päť rokov," opísal prvé začiatky. Skutočnejší redaktorský chlebíček zakúsil až v časopise Strojár, kde pracoval dva roky.
Za najzaujímavejšiu etapu vo svojom živote však považuje prácu v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR), predtým Československej tlačovej kancelárii (ČSTK). Dodnes si pamätá na svoju prvú agentúrnu správu. "Bola o tom, že niekde v Kapušanoch pri Prešove vyrábajú krmivo pre akváriové rybičky," spomína dnes s úsmevom. V agentúre mu pridelili poľnohospodársku oblasť. Mal tak prehľad o výnosoch pšenice, dojivosti i úrode hrozna. "Všetko som ovládal, aj ma to bavilo, pochádzam z vidieka a všeličomu sa ešte naučil." Pred rokom 1989 boli tlačové konferencie veľmi zriedkavé, redaktori pracovali podľa tematického plánu.
Agentúra neskôr prechádzala zmenami. Ďalekopisy vymenili za počítače, neskôr laptopy, pribudli mobily, internet. "Pamätám si jeden taký ťažký mobil, ani sme s ním nevedeli najskôr robiť." Na práci v agentúre sa mu páčilo, že v textoch nemusel a ani nesmel prejavovať žiadnu stranícku príslušnosť. "Novinár nemôže byť ani pravicový, ani ľavicový, toto neuznávam, žurnalista má byť nezaujatý a agentúra na to poskytuje vynikajúce podmienky."
Dlhoročný novinár sa počas agentúrnych rokov mohol venovať aspoň kreslenému humoru. Tešilo ho, že jeho karikatúry vychádzali napr. v Pravde, Národnej obrode, či humoristickom časopise Roháč. Dodnes má ku karikatúram kladný vzťah a vidieť ich možno k krížovkárskych časopisoch, Kocúrkove či prílohe košického denníka Korzár. "Vždy sa teším, keď mi vyjde nejaký obrázok," hovorí spokojne.
Okrem maľovania a kreslenia investuje svoju energiu aj do práce v záhradke pri rodinnom dome. Andrej Sekela dnes hodnotí, že aj napriek tomu, že počas svojej redaktorskej éry sa stretol a spoznal veľa zaujímavých ľudí, maľovanie je pre neho ideálny relax. "V tom sa cítim lepšie ako v spravodajstve," povedal s úsmevom.
