Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tunajšie lesy počas druhej svetovej vojny ukrývali nielen domácich ľudí, ale aj partizánov. Chata Škurátka, ktorá tu stojí dodnes, bola ich hlavným útočiskom.
Autor TASR
Kľak 10. januára (TASR) - Na konci Kľakovskej doliny, kde sa cesta kľukatí na úpätia Vtáčnika, leží nenápadná obec Kľak. Dedinka pod kopcom v okrese Žarnovica je dobre známa milovníkom pešej turistiky. Vedie z nej turistický chodník a tak je často "nástupnou stanicou" pre tých, ktorí sa rozhodli zdolať vrchol týčiaci sa do výšky 1346 metrov nad morom. Jej obyvatelia však dobre vedia, že Vtáčnik je viac ako len bod na turistickej mape. Ich predkovia našli v lesoch tohto pohoria útočište a ochranu pred besnením nemeckých vojakov.
Tunajšie lesy počas druhej svetovej vojny ukrývali nielen domácich ľudí, ale aj partizánov. Chata Škurátka, ktorá tu stojí dodnes, bola ich hlavným útočiskom. V jej blízkosti sa nachádza aj partizánsky hrob, o ktorý sa v súčasnosti stará Základná škola Župkov. "Nielen tam, ale popod celý Vtáčnik mali porobené bunkre a tam sa schovávali," priblížila Beata Adamová, ktorá sprevádza návštevníkov Pamätnej izby v Kľaku.
Zo strachu pred vyčíňaním vojakov si domáci hlboko v lese stavali jednoduché zemľanky obložené drevom. Svedectvo o tom pred rokmi vydala aj Mária Haringová, rodená Mesiariková, vo svojej knihe Spustošená dedina. Len ťažko si predstaviť, čo prežívala ako mladé dievča, keď sa spolu s rodinou ukrývala v bunkri v tieni vysokých jedlí. Zatiaľ čo sa z dediny ozývala streľba, v bunkri sa obávali, aby ich neprezradil dym stúpajúci z ohniska či plačúce mrzuté dieťa, ktoré potrebovalo lekársku pomoc.
Okrem udalostí Krvavej nedele z 21. januára 1945, ktorá je najtragickejšou kapitolou dejín tejto malej obce, vo svojej knihe realisticky opisuje strach a ťažké podmienky, ktoré im nakoniec zachránili život. Kľak bol totiž za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacich v pohorí Vtáčnika počas SNP úplne vypálený a zavraždených bolo 84 občanov. Za obeť padla aj vedľajšia obec Ostrý Grúň, aj tú nemecká jednotka Edelweiss vypálila a zavraždila 64 jej obyvateľov.
Dnes si už na tieto udalosti spomenie málokto. Tí, čo ich prežili na vlastnej koži, už zväčša nie sú medzi živými. V súčasnosti si väčšina ľudí spája pohorie s turistikou. Na vrchol Vtáčnika vedie niekoľko trás, jedna z nich začína v strede dediny. "Tu je začiatok značenia, túra trvá približne 2,45 hodiny. Nie je to náročná trasa, je vhodná pre aj pre rodiny s deťmi," priblížil starosta Kľaku Ľuboš Haring. Náročnejšie je to v zime, výstup na vrchol, ktorý zdobí kríž, je pre množstvo snehu náročnejší. "Aj teraz, keď boli na výstupe turisti na Troch kráľov, tak hovorili, že hore je už zhruba meter snehu," podotkol starosta.
Okrem pešej turistiky poskytuje Vtáčnik vyžitie aj pre cyklistov. "Môžem povedať, že o túto lokalitu je zvýšený záujem. Chodia turisti, ktorí začínajú tu u nás, v Kľaku, ale prídu aj takí, ktorí prechádzajú pohorím z druhých strán. Vrchom chotára je Ponitrianska magistrála. Dá sa tak naň napojiť z Píly, Veľkého Poľa, Hornej Vsi, Oslian a Kamenca pod Vtáčnikom," dodal Haring.
Tunajšie lesy počas druhej svetovej vojny ukrývali nielen domácich ľudí, ale aj partizánov. Chata Škurátka, ktorá tu stojí dodnes, bola ich hlavným útočiskom. V jej blízkosti sa nachádza aj partizánsky hrob, o ktorý sa v súčasnosti stará Základná škola Župkov. "Nielen tam, ale popod celý Vtáčnik mali porobené bunkre a tam sa schovávali," priblížila Beata Adamová, ktorá sprevádza návštevníkov Pamätnej izby v Kľaku.
Zo strachu pred vyčíňaním vojakov si domáci hlboko v lese stavali jednoduché zemľanky obložené drevom. Svedectvo o tom pred rokmi vydala aj Mária Haringová, rodená Mesiariková, vo svojej knihe Spustošená dedina. Len ťažko si predstaviť, čo prežívala ako mladé dievča, keď sa spolu s rodinou ukrývala v bunkri v tieni vysokých jedlí. Zatiaľ čo sa z dediny ozývala streľba, v bunkri sa obávali, aby ich neprezradil dym stúpajúci z ohniska či plačúce mrzuté dieťa, ktoré potrebovalo lekársku pomoc.
Okrem udalostí Krvavej nedele z 21. januára 1945, ktorá je najtragickejšou kapitolou dejín tejto malej obce, vo svojej knihe realisticky opisuje strach a ťažké podmienky, ktoré im nakoniec zachránili život. Kľak bol totiž za pomoc partizánskym skupinám pôsobiacich v pohorí Vtáčnika počas SNP úplne vypálený a zavraždených bolo 84 občanov. Za obeť padla aj vedľajšia obec Ostrý Grúň, aj tú nemecká jednotka Edelweiss vypálila a zavraždila 64 jej obyvateľov.
Dnes si už na tieto udalosti spomenie málokto. Tí, čo ich prežili na vlastnej koži, už zväčša nie sú medzi živými. V súčasnosti si väčšina ľudí spája pohorie s turistikou. Na vrchol Vtáčnika vedie niekoľko trás, jedna z nich začína v strede dediny. "Tu je začiatok značenia, túra trvá približne 2,45 hodiny. Nie je to náročná trasa, je vhodná pre aj pre rodiny s deťmi," priblížil starosta Kľaku Ľuboš Haring. Náročnejšie je to v zime, výstup na vrchol, ktorý zdobí kríž, je pre množstvo snehu náročnejší. "Aj teraz, keď boli na výstupe turisti na Troch kráľov, tak hovorili, že hore je už zhruba meter snehu," podotkol starosta.
Okrem pešej turistiky poskytuje Vtáčnik vyžitie aj pre cyklistov. "Môžem povedať, že o túto lokalitu je zvýšený záujem. Chodia turisti, ktorí začínajú tu u nás, v Kľaku, ale prídu aj takí, ktorí prechádzajú pohorím z druhých strán. Vrchom chotára je Ponitrianska magistrála. Dá sa tak naň napojiť z Píly, Veľkého Poľa, Hornej Vsi, Oslian a Kamenca pod Vtáčnikom," dodal Haring.
