Nové Zámky 7. októbra (TASR) – Únii miest Slovenska (ÚMS) sa nepáči, že jej predstaviteľov doteraz neprizvali k rokovaniam o reforme Slovenska a k plánu obnovy, ktorú chce vláda SR realizovať z európskej pomoci. Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka mestá nesmú byť vynechané z dialógu o tom, ako má spravodlivá a efektívna reforma krajiny vyzerať. „Doteraz sme však k tejto komunikácii neboli pozvaní, vypočutí ani pochopení,“ skonštatoval Rybníček po stredajšom rokovaní prezídia ÚMS v Nových Zámkoch.

Podľa ÚMS by sa malo pokračovať v decentralizácii verejnej správy. Na to je však potrebné realizovať päť súvisiacich reforiem. „Je to zmena rozdelenia kompetencií medzi centrálnou vládou a územnou samosprávou, zmena územnosprávneho usporiadania, zmena financovania, nový systém finančného vyrovnávania a nová regionálna politika. Takáto zmena by mala byť koordinovaná s inými rezortmi a so zmenou volebného systému do Národnej rady SR,“ myslí si Rybníček.

Slovensko by podľa návrhu ÚMS malo pri parlamentných voľbách päť volebných obvodov. „Teda štyri plus jeden, aby každý región mal svoje zastúpenie. Samozrejme, vláda by bola unitárna, takže štát by mal jednu ústavu, jednu vládu. Nehovoríme o nejakých kantónoch a podobne, ale o silných regiónoch ako napríklad v Dánsku,“ vysvetlil Rybníček. ÚMS podľa jeho slov teraz čaká odpoveď na otázku, či vláda chce zmenu, alebo chce mať centralizovaný štát. „Teda štát aj s kompetenčne a finančne úbohými vyššími územnými celkami (VÚC) a s takto zle rozdelenými regiónmi, v ktorých máme príliš veľa zbytočných hraníc. Dnes ľuďom VÚC nič nehovoria, preto chceme zároveň, aby boli silnejšie mestá a obce. Ale keď vláda o to nemá záujem, tak nech jasne povedia, že to chcú nechať tak, ako je to teraz,“ skonštatoval Rybníček.

ÚMS už kroky reformy a ďalšej decentralizácie pred časom predstavila v dokumente s názvom Dozrel čas na zmeny. „Združujeme 50 miest, čo je približne 1,8 milióna obyvateľov. Máme jasný návrh, ako treba veci spraviť. Teraz iba žiadame, aby sa tým vláda zaoberala. Predpokladáme, že nás pozvú k rokovaciemu stolu, pretože to deklarovali,“ pripomenul Rybníček.

Nové územné členenie Slovenska je podľa ÚMS nevyhnutné, pretože sa súčasné samosprávne kraje neukázali ako životaschopné. Podľa Rybníčka ľudia nepoznajú ich kompetencie ani činnosť a máloktorí z ich obyvateľov sa so súčasnými územnými celkami identifikoval. „Myslím, že táto vláda má dostatok odvahy, aby prezentovala revolúciu napríklad v reforme štátu bez toho, aby sa pozerala, že na VÚC niekto má alebo nemá teplé miesto. Dnes aj táto vláda musí uznať, že VÚC sú skôr na príťaž a po 20 rokoch sa s nimi občania Slovenska nijako nestotožnili. Dnes, keď sa niekoho spýtate, či sa hlási k svojmu samosprávnemu kraju, tak okrem županov a krajských poslancov takmer nikto. Ľudia nevedia, čo kraje vlastne robia a za väčšinu vecí vo svojom okolí berú na zodpovednosť aj tak hlavne primátorov a starostov,“ zdôraznil Rybníček.

Ako doplnil, ÚMS víta, že vo vládnom materiáli sú prvky, ktoré sú v súlade s návrhmi miest. Únii miest v ňom však chýba ucelená predstava, ako by malo byť Slovensko spravované. „Nestačí vzbudiť dojem, že najväčším problémom územnej samosprávy je veľký počet mestských častí v Bratislave a Košiciach. Stratégia decentralizácie má byť neoddeliteľnou súčasťou vízie o reforme Slovenska. Nadmerná centralizácia spravovania štátu obmedzuje nielen hospodársky rast, ale aj schopnosť riešiť regionálne rozdiely. ÚMS preto víta otvorenie diskusie a verí, že nielen naše podnety, ale aj tézy z programového vyhlásenia vlády sa viac premietnu do výsledného textu Vízie Slovenska,“ dodal Rybníček.