Hlavným dôvodom tohto kroku je zachovanie druhového bohatstva územia, ako aj typického rázu lužnej krajiny.
Autor TASR
Bratislava 28. mája (TASR) - Zoznam chránených území sa rozrástol o Chránený areál Sihoť. Práve dnes ho slávnostne vyhlásili za chránený predstavitelia Ministerstva životného prostredia SR, Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Jedinečný dunajský ostrov Sihoť získal status chráneného areálu s 2. a 3. stupňom ochrany vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave.
Hlavným dôvodom tohto kroku je zachovanie druhového bohatstva územia, ako aj typického rázu lužnej krajiny. Pitná voda z ostrova zásobuje takmer tretinu Bratislavy, napríklad bratislavskú Karlovu Ves a Devín. Na celom slovenskom úseku Dunaja sa dodnes zachovalo už len niekoľko lokalít pôvodných lužných lesov a voľne tečúcich riečnych ramien. Tie je možné stále nájsť na území ostrova Sihoť v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Prvé vodné zdroje vybudovali na ostrove Sihoť už v roku 1886.
V poslednom období sa stále viac hovorí o možnosti výstavby cyklotrasy a sprístupnenia ostrova pre verejnosť. Envirorezort je pripravený diskutovať aj o týchto alternatívach. Prikláňa sa však viac k riešeniu, ktoré Sihoť obchádza. Dôležité je zohľadniť environmentálne riziká, ochranu strategických vodných zdrojov a ochranu prírody.
Územie ostrova Sihoť s rozlohou takmer 235 hektárov je pokryté prevažne vŕbovo-topoľovými lesmi. Z jednej strany je ohraničené hlavným tokom Dunaja a zo severnej – bratislavskej strany Karloveským ramenom. Okrem desiatok studní, čerpadiel a elektrických rozvodní tu nie sú žiadne ďalšie budovy.
TASR dnes informoval hovorca Ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Hlavným dôvodom tohto kroku je zachovanie druhového bohatstva územia, ako aj typického rázu lužnej krajiny. Pitná voda z ostrova zásobuje takmer tretinu Bratislavy, napríklad bratislavskú Karlovu Ves a Devín. Na celom slovenskom úseku Dunaja sa dodnes zachovalo už len niekoľko lokalít pôvodných lužných lesov a voľne tečúcich riečnych ramien. Tie je možné stále nájsť na území ostrova Sihoť v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Prvé vodné zdroje vybudovali na ostrove Sihoť už v roku 1886.
V poslednom období sa stále viac hovorí o možnosti výstavby cyklotrasy a sprístupnenia ostrova pre verejnosť. Envirorezort je pripravený diskutovať aj o týchto alternatívach. Prikláňa sa však viac k riešeniu, ktoré Sihoť obchádza. Dôležité je zohľadniť environmentálne riziká, ochranu strategických vodných zdrojov a ochranu prírody.
Územie ostrova Sihoť s rozlohou takmer 235 hektárov je pokryté prevažne vŕbovo-topoľovými lesmi. Z jednej strany je ohraničené hlavným tokom Dunaja a zo severnej – bratislavskej strany Karloveským ramenom. Okrem desiatok studní, čerpadiel a elektrických rozvodní tu nie sú žiadne ďalšie budovy.
TASR dnes informoval hovorca Ministerstva životného prostredia Maroš Stano.