Občianske združenie napomohlo odhaľovaniu najstarších dejín areálu kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej, ktoré siahajú k obdobiu identifikovanej gotickej kaplnky a cintorína z 15. storočia.
Autor TASR
Dechtice 22. decembra (TASR) - Viac ako 200 dobrovoľníkov sa počas tohto roka zapojilo do prác na obnove kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej v Malých Karpatoch pri Dechticiach v okrese Trnava. Občianske združenie (OZ) Katarínka sa spolu so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže snaží o záchranu pamiatky už 27 sezón, od roku 1994. Noví dobrovoľníci pre rok 2022 sa môžu zaregistrovať od januára 2022, informovala o tom za OZ Beata Špaková.
V areáli kostola a kláštora pokračoval v roku 2021 archeologický výskum. „V prvej sonde sa skúmal vstup z nádvoria do kláštora, schodisko medzi podlažiami, výškové úrovne a povrchová úprava podláh medzi jednotlivými priestormi. V druhej priebeh ohradového múru a odvodňovacích kanálov, popri nových stavebných poznatkoch a dispozície zaniknutých priestorov sa našlo množstvo kamenných článkov z obrúb okien, keramiky, úlomky sklenených pohárov,“ uviedla Špaková. Na juhovýchodnom nároží kláštora konzervovali nadzemné časti murív.
Okrem prác sa uskutočnili aj viaceré podujatia, niektoré pre pandémiu on-line. Na letnej verejnej Noci hradov a zrúcanín sa zúčastnilo okolo 200 ľudí. Okrem omše a koncertu mohli návštevníci zažiť sprevádzanie po večernej osvetlenej Katarínke. „Sprevádzanie turistov spojené s výstupom na vežu sme robili počas celej letnej sezóny a jarných a jesenných víkendov. Novinkou bola novosprístupnená krypta,“ doplnila Špaková.
OZ Katarínka sa v priebehu viac ako štvrťstoročia dobrovoľníckych prác podarilo komplexne zakonzervovať všetky múry kostola, obnoviť zničenú kostolnú vežu a vytvoriť v nej expozíciu a rozhľadňu či objaviť dve krypty, osem kaplniek a množstvo ďalších zaniknutých budov areálu. Napomohlo tak k odhaľovaniu najstarších dejín areálu, ktoré siahajú k obdobiu identifikovanej gotickej kaplnky a cintorína z 15. storočia. Od roku 1618 sa miesto zmenilo na rozsiahly františkánsky kláštor a významné pútnické miesto, do dnešných čias sa však zachoval iba ako ruina.
V areáli kostola a kláštora pokračoval v roku 2021 archeologický výskum. „V prvej sonde sa skúmal vstup z nádvoria do kláštora, schodisko medzi podlažiami, výškové úrovne a povrchová úprava podláh medzi jednotlivými priestormi. V druhej priebeh ohradového múru a odvodňovacích kanálov, popri nových stavebných poznatkoch a dispozície zaniknutých priestorov sa našlo množstvo kamenných článkov z obrúb okien, keramiky, úlomky sklenených pohárov,“ uviedla Špaková. Na juhovýchodnom nároží kláštora konzervovali nadzemné časti murív.
Okrem prác sa uskutočnili aj viaceré podujatia, niektoré pre pandémiu on-line. Na letnej verejnej Noci hradov a zrúcanín sa zúčastnilo okolo 200 ľudí. Okrem omše a koncertu mohli návštevníci zažiť sprevádzanie po večernej osvetlenej Katarínke. „Sprevádzanie turistov spojené s výstupom na vežu sme robili počas celej letnej sezóny a jarných a jesenných víkendov. Novinkou bola novosprístupnená krypta,“ doplnila Špaková.
OZ Katarínka sa v priebehu viac ako štvrťstoročia dobrovoľníckych prác podarilo komplexne zakonzervovať všetky múry kostola, obnoviť zničenú kostolnú vežu a vytvoriť v nej expozíciu a rozhľadňu či objaviť dve krypty, osem kaplniek a množstvo ďalších zaniknutých budov areálu. Napomohlo tak k odhaľovaniu najstarších dejín areálu, ktoré siahajú k obdobiu identifikovanej gotickej kaplnky a cintorína z 15. storočia. Od roku 1618 sa miesto zmenilo na rozsiahly františkánsky kláštor a významné pútnické miesto, do dnešných čias sa však zachoval iba ako ruina.