Poďte sa s nami pozrieť do obce v okrese Žiar nad Hronom.
Autor TASR
Dolná Ždaňa 23. februára (TASR) - Dolná Ždaňa v okrese Žiar nad Hronom prešla v posledných rokoch výraznou premenou. Vďaka bytovej výstavbe sa v obci od roku 2007 počet obyvateľov zvýšil zo 653 na 893 obyvateľov. "Myslím, že je to slušné číslo, ku ktorému nám dopomohla výstavba nových bytových domov," uviedla pre TASR starostka Andrea Murgašová.
V troch bytových domoch vzniklo 66 nájomných bytov. Podľa starostky aktuálne evidujú ďalších približne 40 žiadostí o nájomné bývanie. "Určite by sme zaplnili ďalší bytový dom, no aktuálne nad jeho výstavbou neuvažujeme," skonštatovala Murgašová. Pred časom sa obci podarilo ponúknuť obyvateľom aj stavebné pozemky. Na dvoch zo šiestich už vyrastajú nové rodinné domy.
Vďaka novým bytom pribudli v dedine najmä mladé rodiny, čo bolo cieľom samosprávy. Pred rokmi totiž podľa Murgašovej mala miestna materská škola problémy pre nedostatok detí, dnes je plne obsadená. Navštevuje ju 21 chlapcov a dievčat.
"Materská škola v obci je zrekonštruovaná, podarilo sa nám na ňu získať peniaze z Úradu vlády SR, podporení sme boli sumou takmer 19.000 eur, ostatné sme dofinancovali sami," priblížila Murgašová. Škola má novovybavenú triedu, herňu aj spálňu, zrekonštruovaná bola aj kuchyňa. Na budove sú vymenené i okná. Obnovu si vyžaduje už len obvodový plášť. Tento rok chce obec postaviť v areáli materskej školy nový prístrešok, kde budú mať deti k dispozícii napríklad kryté pieskovisko.
V objekte materskej školy má obec nevyužívané priestory, ktoré by chcela po stavebných úpravách využívať pre potreby denného stacionára. "V obci začína byť problém s umiestňovaním seniorov a nie všetci chcú byť v zariadeniach sociálnych služieb," poznamenala Murgašová s tým, že aktuálne pripravujú v tejto súvislosti štúdiu.
V súčasnosti samosprávu zamestnáva aj ďalší projekt - realizácia oddychovej zóny v priestoroch za obecným úradom. "V novembri sme začali realizovať najväčšiu stavbu z celého projektu - multifunkčné ihrisko, ktoré obec stavia z vlastných zdrojov," podotkla Murgašová s tým, že bude mať aj hokejové mantinely. Oddychová zóna však počíta aj s ďalšími prvkami, pribudnúť by tu mal i amfiteáter, chodníky, fitnes v prírode či detské ihriská. V prípade vhodných výziev chce na tieto projekty obec získať prostriedky aj prostredníctvom dotácií.
Murgašová priblížila, že v uplynulom období samospráva rekonštruovala aj budovu spoločenského domu, v ktorom sídli i obecný úrad. "Podarilo sa nám vo vlastnej réžii kompletne obnoviť zasadačku, v ktorej sa konajú rôzne spoločenské podujatia. Občania ju využívajú na rôzne rodinné udalosti," priblížila. Zrekonštruovali aj kuchyňu a nevyužívanú miestnosť, z ktorej urobili malý sklad, všetky sociálne zariadenia, vymenili okná a postupne obnovujú aj divadelnú sálu.
Obec pripravuje aj ďalší projekt - rekonštrukciu starej nevyužívanej budovy na Centrum voľného času Eleny Čepčekovej, ktorá sa v obci narodila.
Jedným zo symbolov Dolnej Ždane sú aj dve bocianie hniezda, do ktorých sa tieto vtáky každoročne vracajú. "Všetci už vieme, že keď prídu, tak jar je tu," podotkla Murgašová. Obec má tiež viacero medokýšskych prameňov, jeden z nich, ktorý je stále funkčný, nájdu turisti idúci po turistickej značke na Ždánsku skalu.
V dedine, ktorá je stále bez vodovodu, je podľa jej slov voda železitá a nekvalitná. Záujem o napojenie na vodovod je preto medzi obyvateľmi veľký. "Vodárenská spoločnosť podala žiadosť na ministerstvo o vybudovanie vodovodu. My sme ako obec boli súčinní v tom, že sme robili zmluvy o budúcej zmluve o napojení občanov, kde sme museli splniť 85 percent napojenosti, takže záujem o vodu tu je," priblížila. Napojiť na vodovod sa chce až 91 percent obyvateľov.
Výpovede starších obyvateľov, staré fotografie, ale aj zvyky, ktoré sa dodnes zachovávajú, má priblížiť film o obci, ktorý aktuálne pripravujú v Dolnej Ždani (okres Žiar nad Hronom). Vedúca folklórnej skupiny Lipina Tatiana Víglaská priblížila, že jeho verejnú prezentáciu by chceli stihnúť ešte tento rok.
Jeho autori chcú všetkým generáciám sprostredkovať, ako obec kedysi vznikla, ako sa v nej kedysi žilo či aké mala hlavné dominanty. "Starí ľudia nám porozprávali aj o tom, ako to tu fungovalo, začínalo. Ako si ľudia pomáhali, keď stavali domy. Svojpomocne chodili na brigády. Film má ukázať život, aký bol voľakedy v dedine a aký je teraz," podotkla Víglaská.
Priblíži aj tradície a zvyky, ktoré v dedine aj vďaka súboru dodnes udržiavajú. Či už ide o fašiangy, jánsku vatru, Deň matiek či mesiac úcty starším. "Mávame aj dožinky ako poďakovanie gazdovi," priblížila Víglaská. Svoje miesto tam nájdu aj staré fotografie, zobrazujúce dedinu pred rokmi.
Bohatý kultúrny život sa darí v dedine zachovávať aj vďaka spomínanému súboru Lipina. Ten má aktuálne dve zložky, ženskú aj detskú. "Začínali sme ako ženská spevácka skupina, keďže máme nemali žiadny hudobný sprievod. Preto sme si vyberali aj žánre piesní, ktoré nepotrebujú sprievod, čiže sme sa zamerali dosť na trávnice," priblížila Víglaská s tým, že aktuálne už má skupina sprievod vďaka mladému harmonikárovi. V súbore sa venujú aj deťom, folklór aktuálne zamestnáva približne 12 školákov.
Účinkovanie folklórnej skupiny má podľa Víglaskej v Dolnej Ždani dlhú tradíciu. "Vždy tu bola nejaká folklórna skupina. Vystupovali starší, stredná generácia aj deti. My sa snažíme dodržiavať tradície aj v oblečení, aby sme ho mali autentické, také, aké tu bolo," uviedla folkloristka. Aj v repertoári skupiny majú miesto domáce piesne.
Niektoré staré súčasti krojov sa folkloristom podarilo zohnať aj od miestnych obyvateľov. Zachovať ich chcú aj pre ďalšie generácie. "Chceli by sme si obnoviť folklórnu miestnosť, kde by to bolo všetko uchované a aby boli k nahliadnutiu aj pre druhých ľudí," dodala Víglaská.
Dielo rodáčky E. Čepčekovej je v dedine živé aj v súčasnosti
Meno známej detskej spisovateľky Eleny Čepčekovej má niesť centrum voľného času (CVČ), ktoré plánujú v obci Dolná Ždaňa (okres Žiar nad Hronom). Centrum by malo sídliť v nevyužívanej budove, ktorá čaká na svoju rekonštrukciu.
Starostka Andrea Murgašová priblížila, že projekt rieši obec vďaka dotáciám. "Museli sme ho rozdeliť medzi päť malých projektov, aby sme sa vmestili medzi výzvy, ktoré boli vypísané Európskou úniou. Momentálne máme schválené a podpísané tri zmluvy," priblížila s tým, že čakajú na vyhodnotenie ďalšej výzvy, v rámci ktorej sa obec uchádza o prostriedky na rekonštrukciu budovy.
Zatiaľ podľa jej slov získala obec dotáciu na úpravu okolia a parkov, miestnych komunikácií a vnútorného parku a tiež na vybavenie pamätnej izby Eleny Čepčekovej s knižnicou. Práve tá by sa mala stať akýmsi srdcom celého centra. Starostka chce, aby bola zároveň priestorom na stretávanie sa seniorov či rôznych záujmových skupín. CVČ má zase poskytnúť deťom, ktorých je v dedine dosť, možnosť zmysluplného trávenia voľného času. Pribudnúť by tam mali aj prístavba, sociálne zariadenia či šatne.
Knižnicu pomenovanú po známej rodáčke má obec aj v súčasnosti, nachádzajú sa v nej aj niektoré osobné veci a rukopisy Čepčekovej. Tie by mali byť v budúcnosti súčasťou pamätnej izby. "Chodia k nám na exkurzie aj deti z okolitých škôl," dodala Murgašová. Čepčekovú si v Dolnej Ždani každoročne pripomínajú aj prostredníctvom prehliadky literárnej tvorby s názvom Meduškine krídla.
História tejto súťaže sa začala písať v roku 2010, keď obec zorganizovala v spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom odborný seminár venovaný životu a dielu spisovateľky. Budúci rok čaká súťaž okrúhle desiate výročie, a tak by chceli podľa Murgašovej podobné podujatie zorganizovať opäť.
Spisovateľka Elena Čepčeková nie je jedinou známou rodáčkou, na ktorú si spomínajú v obecnej monografii. Knihu vydali pri príležitosti 625. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Zostavila ju tamojšia kronikárka a vedúca knižnice Lýdia Rafaelisová, ktorá zbieraniu dokumentov o obci zasvätila celý svoj život.
Z Dolnej Ždane pochádza aj grafička Zdena Gáborová či Ján Balko, ktorý bol hlavným tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici, neskôr prezidiálnym šéfom vznikajúceho ministerstva hospodárstva (1938) a viceguvernérom Slovenskej národnej banky. Ako spisovateľ písal detské knihy a historické romány. Z Dolnej Ždane pochádza aj známy šéfkuchár Ľubomír Herko, s ktorým chce v budúcnosti obec robiť kuchárske kurzy.
V troch bytových domoch vzniklo 66 nájomných bytov. Podľa starostky aktuálne evidujú ďalších približne 40 žiadostí o nájomné bývanie. "Určite by sme zaplnili ďalší bytový dom, no aktuálne nad jeho výstavbou neuvažujeme," skonštatovala Murgašová. Pred časom sa obci podarilo ponúknuť obyvateľom aj stavebné pozemky. Na dvoch zo šiestich už vyrastajú nové rodinné domy.
Vďaka novým bytom pribudli v dedine najmä mladé rodiny, čo bolo cieľom samosprávy. Pred rokmi totiž podľa Murgašovej mala miestna materská škola problémy pre nedostatok detí, dnes je plne obsadená. Navštevuje ju 21 chlapcov a dievčat.
"Materská škola v obci je zrekonštruovaná, podarilo sa nám na ňu získať peniaze z Úradu vlády SR, podporení sme boli sumou takmer 19.000 eur, ostatné sme dofinancovali sami," priblížila Murgašová. Škola má novovybavenú triedu, herňu aj spálňu, zrekonštruovaná bola aj kuchyňa. Na budove sú vymenené i okná. Obnovu si vyžaduje už len obvodový plášť. Tento rok chce obec postaviť v areáli materskej školy nový prístrešok, kde budú mať deti k dispozícii napríklad kryté pieskovisko.
V objekte materskej školy má obec nevyužívané priestory, ktoré by chcela po stavebných úpravách využívať pre potreby denného stacionára. "V obci začína byť problém s umiestňovaním seniorov a nie všetci chcú byť v zariadeniach sociálnych služieb," poznamenala Murgašová s tým, že aktuálne pripravujú v tejto súvislosti štúdiu.
V súčasnosti samosprávu zamestnáva aj ďalší projekt - realizácia oddychovej zóny v priestoroch za obecným úradom. "V novembri sme začali realizovať najväčšiu stavbu z celého projektu - multifunkčné ihrisko, ktoré obec stavia z vlastných zdrojov," podotkla Murgašová s tým, že bude mať aj hokejové mantinely. Oddychová zóna však počíta aj s ďalšími prvkami, pribudnúť by tu mal i amfiteáter, chodníky, fitnes v prírode či detské ihriská. V prípade vhodných výziev chce na tieto projekty obec získať prostriedky aj prostredníctvom dotácií.
Murgašová priblížila, že v uplynulom období samospráva rekonštruovala aj budovu spoločenského domu, v ktorom sídli i obecný úrad. "Podarilo sa nám vo vlastnej réžii kompletne obnoviť zasadačku, v ktorej sa konajú rôzne spoločenské podujatia. Občania ju využívajú na rôzne rodinné udalosti," priblížila. Zrekonštruovali aj kuchyňu a nevyužívanú miestnosť, z ktorej urobili malý sklad, všetky sociálne zariadenia, vymenili okná a postupne obnovujú aj divadelnú sálu.
Obec pripravuje aj ďalší projekt - rekonštrukciu starej nevyužívanej budovy na Centrum voľného času Eleny Čepčekovej, ktorá sa v obci narodila.
Jedným zo symbolov Dolnej Ždane sú aj dve bocianie hniezda, do ktorých sa tieto vtáky každoročne vracajú. "Všetci už vieme, že keď prídu, tak jar je tu," podotkla Murgašová. Obec má tiež viacero medokýšskych prameňov, jeden z nich, ktorý je stále funkčný, nájdu turisti idúci po turistickej značke na Ždánsku skalu.
V dedine, ktorá je stále bez vodovodu, je podľa jej slov voda železitá a nekvalitná. Záujem o napojenie na vodovod je preto medzi obyvateľmi veľký. "Vodárenská spoločnosť podala žiadosť na ministerstvo o vybudovanie vodovodu. My sme ako obec boli súčinní v tom, že sme robili zmluvy o budúcej zmluve o napojení občanov, kde sme museli splniť 85 percent napojenosti, takže záujem o vodu tu je," priblížila. Napojiť na vodovod sa chce až 91 percent obyvateľov.
V obci chystajú film o dedine, ktorý má priblížiť jej dávne časy
Výpovede starších obyvateľov, staré fotografie, ale aj zvyky, ktoré sa dodnes zachovávajú, má priblížiť film o obci, ktorý aktuálne pripravujú v Dolnej Ždani (okres Žiar nad Hronom). Vedúca folklórnej skupiny Lipina Tatiana Víglaská priblížila, že jeho verejnú prezentáciu by chceli stihnúť ešte tento rok.
Jeho autori chcú všetkým generáciám sprostredkovať, ako obec kedysi vznikla, ako sa v nej kedysi žilo či aké mala hlavné dominanty. "Starí ľudia nám porozprávali aj o tom, ako to tu fungovalo, začínalo. Ako si ľudia pomáhali, keď stavali domy. Svojpomocne chodili na brigády. Film má ukázať život, aký bol voľakedy v dedine a aký je teraz," podotkla Víglaská.
Priblíži aj tradície a zvyky, ktoré v dedine aj vďaka súboru dodnes udržiavajú. Či už ide o fašiangy, jánsku vatru, Deň matiek či mesiac úcty starším. "Mávame aj dožinky ako poďakovanie gazdovi," priblížila Víglaská. Svoje miesto tam nájdu aj staré fotografie, zobrazujúce dedinu pred rokmi.
Bohatý kultúrny život sa darí v dedine zachovávať aj vďaka spomínanému súboru Lipina. Ten má aktuálne dve zložky, ženskú aj detskú. "Začínali sme ako ženská spevácka skupina, keďže máme nemali žiadny hudobný sprievod. Preto sme si vyberali aj žánre piesní, ktoré nepotrebujú sprievod, čiže sme sa zamerali dosť na trávnice," priblížila Víglaská s tým, že aktuálne už má skupina sprievod vďaka mladému harmonikárovi. V súbore sa venujú aj deťom, folklór aktuálne zamestnáva približne 12 školákov.
Účinkovanie folklórnej skupiny má podľa Víglaskej v Dolnej Ždani dlhú tradíciu. "Vždy tu bola nejaká folklórna skupina. Vystupovali starší, stredná generácia aj deti. My sa snažíme dodržiavať tradície aj v oblečení, aby sme ho mali autentické, také, aké tu bolo," uviedla folkloristka. Aj v repertoári skupiny majú miesto domáce piesne.
Niektoré staré súčasti krojov sa folkloristom podarilo zohnať aj od miestnych obyvateľov. Zachovať ich chcú aj pre ďalšie generácie. "Chceli by sme si obnoviť folklórnu miestnosť, kde by to bolo všetko uchované a aby boli k nahliadnutiu aj pre druhých ľudí," dodala Víglaská.
Dielo rodáčky E. Čepčekovej je v dedine živé aj v súčasnosti
Meno známej detskej spisovateľky Eleny Čepčekovej má niesť centrum voľného času (CVČ), ktoré plánujú v obci Dolná Ždaňa (okres Žiar nad Hronom). Centrum by malo sídliť v nevyužívanej budove, ktorá čaká na svoju rekonštrukciu.
Starostka Andrea Murgašová priblížila, že projekt rieši obec vďaka dotáciám. "Museli sme ho rozdeliť medzi päť malých projektov, aby sme sa vmestili medzi výzvy, ktoré boli vypísané Európskou úniou. Momentálne máme schválené a podpísané tri zmluvy," priblížila s tým, že čakajú na vyhodnotenie ďalšej výzvy, v rámci ktorej sa obec uchádza o prostriedky na rekonštrukciu budovy.
Zatiaľ podľa jej slov získala obec dotáciu na úpravu okolia a parkov, miestnych komunikácií a vnútorného parku a tiež na vybavenie pamätnej izby Eleny Čepčekovej s knižnicou. Práve tá by sa mala stať akýmsi srdcom celého centra. Starostka chce, aby bola zároveň priestorom na stretávanie sa seniorov či rôznych záujmových skupín. CVČ má zase poskytnúť deťom, ktorých je v dedine dosť, možnosť zmysluplného trávenia voľného času. Pribudnúť by tam mali aj prístavba, sociálne zariadenia či šatne.
Knižnicu pomenovanú po známej rodáčke má obec aj v súčasnosti, nachádzajú sa v nej aj niektoré osobné veci a rukopisy Čepčekovej. Tie by mali byť v budúcnosti súčasťou pamätnej izby. "Chodia k nám na exkurzie aj deti z okolitých škôl," dodala Murgašová. Čepčekovú si v Dolnej Ždani každoročne pripomínajú aj prostredníctvom prehliadky literárnej tvorby s názvom Meduškine krídla.
História tejto súťaže sa začala písať v roku 2010, keď obec zorganizovala v spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom odborný seminár venovaný životu a dielu spisovateľky. Budúci rok čaká súťaž okrúhle desiate výročie, a tak by chceli podľa Murgašovej podobné podujatie zorganizovať opäť.
Spisovateľka Elena Čepčeková nie je jedinou známou rodáčkou, na ktorú si spomínajú v obecnej monografii. Knihu vydali pri príležitosti 625. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Zostavila ju tamojšia kronikárka a vedúca knižnice Lýdia Rafaelisová, ktorá zbieraniu dokumentov o obci zasvätila celý svoj život.
Z Dolnej Ždane pochádza aj grafička Zdena Gáborová či Ján Balko, ktorý bol hlavným tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici, neskôr prezidiálnym šéfom vznikajúceho ministerstva hospodárstva (1938) a viceguvernérom Slovenskej národnej banky. Ako spisovateľ písal detské knihy a historické romány. Z Dolnej Ždane pochádza aj známy šéfkuchár Ľubomír Herko, s ktorým chce v budúcnosti obec robiť kuchárske kurzy.