Dolné Lovčice 30. júna (TASR) – Obec Dolné Lovčice pri Trnave má vo svojom erbe súčasti pluhu - vysoké čerieslo a nízky lemeš s ďatelinou. Poľnohospodárske nástroje najlepšie vystihujú ráz obce nachádzajúcej sa na Trnavskej tabuli s úrodnou pôdou, hoci svoj názov odvodzuje od úplne inej ľudskej činnosti – od lovu, na ktorý tam boli podľa všetkého rovnako dobré podmienky. Dnes sa obyvatelia zaoberajú vo väčšej miere jedným a v menšej miere, ako dobrovoľní poľovníci, aj druhým. Ráz krajiny sa za stáročia totiž nezmenil.
Dolné Lovčice sa prvýkrát v písomnej podobe spomínajú v roku 1292, keď bola obec majetkom Michaela de Loch. Loch bol vtedy aj názov usadlosti, v 16. storočí znel ako Also Loch, neskôr Kiss Lócz, Alsó Lóczon, Unter Lóczer. Súbežne sa používal so slovenskými Dolnyo Lowčiczkej, Dolné Lovcsice až po dnešný názov, ktorý je známy od roku 1883.
"Boli sme do vlaňajška jedna z posledných obcí na okolí, ktorá nemala svoju monografiu," konštatoval starosta Dolných Lovčíc František Juriš. Nedostatok napravili v novembri, keď po dvoch rokoch prípravy vyšla rozsiahla kniha Dolné Lovčice, ktorú zostavil rodák, dnes už Trnavčan Miroslav Franko. S ním spolupracovali viacerí miestni, ktorí poskytli dôležité informácie, našli zdroje alebo zapožičali fotografie z rodinných archívov. "Vydali sme knihu v 700-kusovom náklade, je o ňu veľký záujem, do každého domu v obci išla jedna kniha zdarma a ostatné si mohli záujemcovia zakúpiť za symbolickú cenu. Nie je to pre nás cieľ zisku, nakoľko nielen autor knihy pracoval bez nároku na odmenu, ale ďalší náš rodák Vojtech Vilinovič, žijúci v Bratislave, sa rozhodol vydanie zasponzorovať. Obom sme pri uvedení knihy do života udelili čestné občianstvo," dodal starosta.
Monografia píše o všetkých kapitolách dejín malej obce, ktorá bola v roku 1960 zlúčená spolu so susediacimi Hornými Lovčicami do jedného celku Lovčice a neskoršie ich v roku 1975 pričlenili ako miestnu časť k strediskovej obci Brestovany. Horné Lovčice tam zostali doteraz, Dolné sa referendom krátko po Nežnej revolúcii rozhodli osamostatniť. "Bolo to dobré rozhodnutie," zhodnotil Juriš, ktorý vo svojom prvom volebnom období od roku 2014 zasadol na starostovské kreslo presne 60 rokov po tom, ako v ňom, keď patrilo predsedovi miestneho národného výboru, sedel jeho otec Anton Juriš.
Osídlenie lokality dokázali archeológovia najmenej v období 4000 až 3200 pred našim letopočtom. Od prvej písomnej zmienky sa "veľké" dejiny dotýkali obce permanentne. Keďže ležala na stredovekej obchodnej Českej ceste, kde bola dôležitou zastávkou Trnava, nakoniec sa stalo, že jedna z brán jej opevnenia niesla názov Lovčická. Stavebných pamiatok na predchádzajúce storočia v Dolných Lovčiciach zostalo minimálne, o to viac si ich obyvatelia cenia a snažia sa zachovať pre budúce generácie. "Máme tu kaplnku z konca 18. storočia, ktorú priebežne opravujeme podľa finančných možností. V nej bola osadená drevená socha Sedembolestnej Panny Márie, tú sme po reštaurovaní premiestnili do kostola," povedal starosta. So sochou sa viaže krutá povesť, podľa ktorej sedliak zabil Turka, aby sa zmocnil pokladu, ktorý zakopal pod hrušku. Ale Turkov duch ho chodil strašiť, a tak sedliak strom zoťal a dal z dreva ako pokánie vyrezať sochu.
V obci je aj niekoľko prícestných krížov a v strede obce, na rázcestí, stojí zvonica. Na mieste pôvodnej drevenej miestni postavili v roku 1929 murovanú a osadili do nej tri zvony. "Nakláňa sa, podložie na jednej strane ustupuje. Máme tak takú malú paralelu s vežou v Pise," dodal starosta Juriš. Obec si veľmi cení, že začiatkom tohto roka sa dostalo do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR súsošie Immaculaty a sv. Františka z roku 1799. "Pred časom ho bolo potrebné demontovať kvôli zemným prácam na kanalizácii, potom čakalo v dielni u reštaurátora, kým obec na opravu nájde peniaze. Podarilo sa a v plnej paráde ho za čias mojej predchodkyne Anny Slovákovej osadili do bývalej školskej záhrady, dnes parčíku pred kostolom sv. Gorazda, kde sa vyníma a púta pozornosť okoloidúcich," dodal Juriš.
Na snímke chránený strom Brestovec v obci Dolné Lovčice v okrese Trnava 29. júna 2018.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Ďalšou vzácnosťou v obci je chránený tzv. dolnolovčický brestovec. Svojou majestátnou výškou okolo 20 metrov s rovnako širokou korunou zakrýva a vytvára príjemný tieň obecnému úradu. "Obvod kmeňa je 360 centimetrov, vek je okolo 160 rokov," informoval starosta. Na strom sú v obci náležite hrdí, aj keď ich štatút chráneného stromu zaväzuje k patričnej starostlivosti. Podľa starostu sa nevie, kto strom vysadil, patril ku kúrii, ktorá bola predchodcom budovy terajšieho obecného úradu a zároveň aj kultúrneho domu.
Kostol majú z materskej školy
Dolné Lovčice pri Trnave nemali nikdy svoj vlastný kostol, okrem posledných 25 rokov. Keďže boli a stále sú súčasťou farnosti Zavar, na bohoslužby sa šliapalo tam. Až keď demografický vývoj ukázal, že v rámci akcie Z postavená škôlka s tromi pavilónmi je na malú obec so 750 obyvateľmi predimenzovaná, hľadala sa odpoveď na otázku, čo s nevyužitými dvoma. Tam kdesi skrsla myšlienka u vtedajšieho starostu Jozefa Adamca prebudovať jeden z nich na kostolík.
Aj sa tak stalo. Za pomoci veriacich pribudla v krátkom čase pri budove 14 metrov vysoká veža, urobili sa potrebné vnútorné úpravy. "Sme prví na Slovensku, ktorí svoj stánok zasvätili sv. Gorazdovi," povedal pre TASR starosta Dolných Lovčíc František Juriš. Obec sa samostatnou farnosťou týmto krokom síce nestala, funguje naďalej ako filiálka, no najmä starší oceňujú, že nemusia kvôli bohoslužbám cestovať do Zavara. Druhý nevyužitý pavilón padol "za obeť" spoločenskému dianiu, je v ňom komunitná miestnosť využívaná na stretnutia či oslavy. "Nazývame ju U Gorazda," povedal Juriš.
Na snímke kostol v obci Dolné Lovčice v okrese Trnava 29. júna 2018. Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Budovateľský duch je Dolnolovčičanom vlastný. Vodovod si vybudovali už v 60. rokoch ako jedna z prvých obcí, plyn majú zavedený už 27 rokov. Starosta s uspokojením konštatuje, že nemajú problém s pripojením domácností, je stopercentná. Starosti nemali s budovaním zdravotníckeho strediska, ani novej školy, ani pošty – ale to z iného dôvodu, tie totiž využívajú v neďalekom Zavare.
Zato sa stavia napríklad bývanie. Dedina je v blízkosti krajského mesta, stačí zopár minút jazdy autom alebo nasadnúť na autobus, ktorý jazdí pomerne často, a človek sa ocitne v inom svete. Preto je svojou pokojnou atmosférou lákavá pre mladé rodiny, ktoré v poslednej dobe uprednostňujú postavenie vlastného domu na nových pozemkoch alebo na pozemkoch starých domov pred bývaním v bytovom dome. Ale aj také sú k dispozícii v Dolných Lovčiciach, jeden postavil ešte pred časom štát, dva malé činžiaky súkromný investor. "Teraz je viac záujem o pozemky na domy, 29 má súkromný vlastník v lokalite zvanej Vaniga, ktorú mu predala obec, a 22 iný pri futbalovom ihrisku," povedal starosta s tým, že samotná obec zatiaľ neplánuje stavať bytovku a ani poskytnúť svoje pozemky na výstavbu.
Hlavný ruch sa v Dolných Lovčiciach odohráva okolo hlavnej ulice, preto sa obec snaží opraviť alebo vybudovať pri ceste chodníky. "Z rozpočtu dokážeme urobiť menšie veci, na väčšie projekty dávame žiadosti o dotácie. Musíme priznať, že v získavaní finančnej podpory sme doteraz veľmi úspešní neboli," povedal Juriš. Podali si projekt na opravu chodníkov pre celú obec, ktorý ich stál nemalé peniaze a jeho aktualizácia ďalšie, no dostali prostriedky na dve ulice. Obdobne to bolo aj s výmenou verejného osvetlenia, tam nedostali nič. "Tak sme sa rozhodli, že si zoberieme úver, čo bol dobrý krok. Nové osvetlenie nám šetrí z obecného rozpočtu 3500 eur ročne," dodal starosta. Teraz majú pred sebou veľký plán - získať podporu na realizáciu chodníka, ktorý spojí Dolné Lovčice a Zavar.
Kultúrne dedičstvo zachovávajú Horníkovci i Drgoňovci
Ak sa hovorí v Dolných Lovčiciach pri Trnave o uchovávaní ľudových tradícií, vyvstanú v mysli vari každému z obce dve priezviská – Horník a Drgoň. Obe rodiny už niekoľko desaťročí propagujú tradičné remeslá a svojimi výrobkami tešia ľudí. Horníkovci sú keramikári a Drgoňovci vyrábajú predmety zo slamy.
S keramikou sa zasnúbil Michal Horník starší (1938), ktorého profesijné kroky viedli do modranskej Majoliky. Jeho doménou bola výroba menších suvenírových predmetov a tanierov, manželka Mária bola zase maliarkou keramiky. Po práci v Modre vyrábali keramiku aj doma. Od rodičov tradíciu prebral Michal Horník mladší, ktorý robí úžitkové a spomienkové keramické predmety vo svojej dielni v Dolných Lovčiciach a reprezentuje obec i Slovensko na výstavách a podujatiach doma aj v zahraničí. V jeho ponuke nechýba ani dominanta rodnej obce - zvonica.
Na snímke stĺp so sochami Panny Márie a svätého Jozefa pred kostolom v obci Dolné Lovčice v okrese Trnava 29. júna 2018.Foto: TASR - Lukáš Grinaj
Slama zase učarovala Františkovi Drgoňovi staršiemu (1939-2015), ktorý sa postupne vlastným úsilím a zanietenosťou vypracoval na špičkového majstra. Zo slamy vyrábal všetko, čo sa z nej vyrobiť dalo - ozdobné i úžitkové predmety. A stalo sa to, čo sa stať malo, čoskoro sa k otcovi pridal aj syn František, ktorého teraz vidno na rôznych podujatiach, ako nielen prezentuje, ale aj zaúča záujemcov do práce so slamou. Neraz pri ňom vidieť aj najmladšieho z rodu – vnuka Františka. Trnavský samosprávny kraj ocenil zástupcov oboch rodín medailami za prínos o zachovávanie kultúrneho dedičstva.
Voľný čas vedia obyvatelia Dolných Lovčíc však tráviť rôzne. Obec pre nich pripravuje počas roka viacero spoločenských podujatí ako stretnutia so seniormi, vianočné trhy, ktoré ale, ako povedal pre TASR starosta František Juriš, kombinujú aj s mikulášskou tradíciou a trhom s výrobkami ľudových remesiel. "Podujatie dostalo názov More je z kvapiek. V zimných mesiacoch robievame aj obecnú zabíjačku a predávame výrobky," uviedol. Občianske združenie SPLN, ktoré zastrešuje mladšiu generáciu, sa pred časom obci ponúklo, že pripraví oslavy Medzinárodného dňa detí. Urobilo ich aj tento rok, 2. júna sa najmenší mohli na ihrisku dosýta zabaviť i zasúťažiť si. A miestne poľovnícke združenie Lipa už tradične takisto v júni organizuje výstavu trofejí a k tomu vždy pozýva obyvateľov obce aj na dobrý poľovnícky guláš. "Obec miestne združenia podporuje, ako umožní rozpočet, aby spoločenský život neutíchal," konštatoval starosta. Financie dostávajú futbalisti TJ Družstevník, klub seniorov i ďalší, ktorí si zažiadajú dotáciu na činnosť.
Aj 350 metrov môže byť niekedy pre obec problém
V Dolných Lovčiciach je okolo 60 školopovinných detí. Keďže obecná základná škola bola v roku 2004 z dôvodu nevyhovujúceho stavu budovy zatvorená, navštevujú školu v susednom Zavare. Začiatku a koncu vyučovania sú prispôsobené autobusové spoje, no deti ich často vynechajú a idú radšej peši. Veď vzdialenosť medzi oboma obcami nie je dlhá a počas cesty sa dá všeličo zaujímavé s kamarátmi zažiť. Chybou lávky je, že chodník na tomto úseku prakticky neexistuje.
Krátkou výnimkou je časť na moste ponad diaľnicu D1, ktorý bol s chodníkom priamo postavený. Inak idú deti popri ceste, čo nie je práve bezpečné. Tak v Dolných Lovčiciach rozmýšľali, čo s tým. Pretože okrem detí túto cestu často merajú aj dospelí peši či na bicykli do zdravotného strediska či do obchodu, nakoľko v Zavare je bohatšia obchodná sieť. Starosta sa preto rozhodol, že podnikne kroky, aby mohli chodník pre peších vybudovať.
Na snímke uvítacia tabuľa v obci Dolné Lovčice v okrese Trnava 29. júna 2018.Foto: TASR - Lukáš Grinaj "S mojou, priznám sa naivnou predstavou, že to vysypeme nejakým štrkom, som veľmi rýchlo skončil. Na vybudovanie chodníka potrebujeme projektovú dokumentáciu a hlavne peniaze na ňu a aj na samotnú realizáciu chodníka. Nemali sme nič z toho, tak som v začiatku zašiel na Trnavský samosprávny kraj, či nám vedia finančne pomôcť," povedal pre TASR starosta Dolných Lovčíc František Juriš. Peniaze sa na kraji o nejaký čas našli v rámci výzvy na dokumentáciu pre cyklochodníky, čo v tomto prípade bolo ešte aj výhodnejšie. "Odklepli nám 12.500 eur, teraz hľadáme projektanta. A ešte ďalšie peniaze, lebo celú situáciu komplikuje potrebné premostenie, ktoré musí byť nad Krupským potokom. To prípravu dokumentácie predražuje," uviedol starosta.
Dolné Lovčice chcú vybudovať takto 350 metrov cyklochodníka po most nad diaľnicou D1. Tam končí ich kataster. Zavar je s myšlienkou uzrozumený a je pripravený z vlastných prostriedkov vybudovať zvyšných približne 100 metrov od mosta po svoj prvý dom. "Oni s nedostatkom financií ako my nebojujú, v ich extraviláne je trnavská automobilka a z toho plynúci príjem z daní," dodal Juriš. Druhým krokom po vypracovaní projektovej dokumentácie bude podanie žiadosti o prostriedky na výstavbu. "Zatiaľ taká výzva nie je, čo je pre nás výhoda, nakoľko nie sme úplne pripravení," konštatoval starosta. Bezpečné pešie spojenie so Zavarom považuje momentálne za prioritu, aby obyvatelia obce mohli bez rizika dôjsť do cieľa.
