Dolný Harmanec 8. júna (TASR) – Dôvodom, prečo turisti najmä počas leta vyhľadávajú obec Dolný Harmanec v Banskobystrickom okrese, je ich pýcha kvapľová Harmanecká jaskyňa a ťahákom je aj Kráľova studňa.
"My sme vstupná brána do Veľkej Fatry. Od nás sa dá pohodlne dostať na Kráľovu studňu, stadiaľ Krížnu, odkiaľ je prístup do Turca alebo na Liptov. Po turistických trasách sa dá prejsť do rôznych kútov Slovenska," hovorí starosta Dolného Harmanca Matúš Vajs.
Pozrite si fotogalériu:
Turisti si pochvaľujú jeden z najkrajších výhľadov do Bystrickej, Gaderskej alebo Blatnickej doliny. Toto miesto je podľa starostu predurčené pre aktívny oddych v prírode, pešie i cyklistické túry.
K vzniku názvu Kráľova studňa sa viažu legendy, zachované ústnym podaním, ktoré sa spájajú s uhorským kráľom Matejom Korvínom. Jedna hovorí o troch rozhádaných pastieroch oviec, ktorí sa nevedeli zhodnúť, ktorému panstvu patrí tamojší prameň. Začul ich panovník, ktorý sa vracal z poľovačky a povedal: "Keďže sa neviete dohodnúť, prameň bude patriť mne! Bude to moja studňa - Kráľova studňa!"
Ďalšia legenda hovorí o miestnom bačovi, ktorý sa chcel odmeniť kráľovi a pozval ho na pohostenie. Bol príšerný vietor a tak bača s valachmi vykopali jamu na výšku chlapa, sadli si do nej spolu s kráľom a opekali jahňa. Neskôr bača jamu prehĺbil a objavila sa voda. Miesto vraj preto dostalo názov Kráľova studňa.
"Harmanecká jaskyňa patrí k našej dedine. Vedie k nej prístupový serpentínový chodník dlhý 1420 metrov, o ktorý sa staráme. Náučné tabule informujú, aké vzácne rastliny a živočíchy sa tam nachádzajú. Jaskyňu objavil miestny rodák Michal Bacúrik v roku 1932," priblížil Vajs.
Na snímke informačná tabuľa k jednej z najznámejších jaskýň na Slovensku, kvapľovej Harmaneckej jaskyne. V Dolnom Harmanci 7. júna 2019. Foto: TASR/Ján Krošlák
Harmanecká jaskyňa bola sprístupnená verejnosti po prvý raz v roku 1950. Patrí nielen k najznámejším na Slovensku, ale aj k najvýznamnejším lokalitám výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz sa tu zistilo 11 druhov. Nachádza sa v nadmorskej výške 821 metrov nad morom, na severnom svahu vrchu Kotolnica. Celková dĺžka jaskyne je cez tri kilometre, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou okolo jedného kilometra. V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky.
Obec je pyšná na všetky svoje prírodné unikáty, pre ktoré ju turisti celoročne navštevujú. Jediné, čo starostu mrzí, je to, že v Dolnom Harmanci nestoja rýchliky ako kedysi.
"Aspoň cez leto a prázdniny by mohli byť špeciálne zastavenia. Určite by ich turisti využívali. Je to však nepriechodné. Dostal som odpoveď, že rýchlik je preto rýchlik, lebo chodí rýchlo a zdržiavalo by ho to," dodal Vajs.
Obec je bohatá na prírodné atrakcie, má aj vodný žľab v Rakytove
Dolný Harmanec je síce počtom obyvateľov malá obec, ale počtom prírodných unikátov zatieni aj tie najväčšie.
Jej katastrom prechádza niekoľko z 22 tunelov na železničnej trati, ktorá spája Banskú Bystricu a Martin. Najdlhší má číslo 14 a nazýva sa aj Harmanecký. Má takmer päť kilometrov a patrí k najdlhším tunelom Železníc SR.
Na snímke Harmanecký tunel, ktorý je najdlhší železničný tunel na Slovensku a bol najdlhším aj v Česko-Slovensku. V Dolnom Harmanci 7. júna 2019.Foto: TASR/Ján Krošlák
Ako pre TASR konštatoval starosta obce Matúš Vajs, ak k nim počas leta zavítajú turisti, nemali by si dať ujsť národnú prírodnú rezerváciu Harmaneckú tisinu oproti Harmaneckej jaskyni. Podľa odhadov tam rastie asi tisíc kusov tisu obyčajného. Územie sa rozkladá na ploche okolo 20 hektárov. Najstaršie stromy dosahujú vek až 400 rokov.
"V obci je viac vzácnych území, napríklad chránená oblasť Krásno, kde máme hlucháňov. Okolité lesy sú v majetku Mestských lesov Banská Bystrica. Medzi turistické ťaháky nepochybne patrí i technická pamiatka vodný žľab Rakytovo, ktorý kedysi slúžil na splavovanie dreva. Je dlhý takmer 2,5 kilometra," zdôraznil Vajs s tým, že od roku 2000 je žľab národnou kultúrnou pamiatkou.
Na snímke starosta Dolného Harmanca Matúš Vajs pri národnej kultúrnej pamiatke - vodnom žľabe na splavovanie dreva v lesoch doliny Rakytovo. V Dolnom Harmanci 7. júna 2019.Foto: TASR/Ján Krošlák
Vodný žľab v doline Rakytovo vybudovali pravdepodobne už v 19. storočí. Desaťročia chátral, bol nefunkčný. Vďaka iniciatíve mesta Banská Bystrica vznikol zámer jeho opravy a aj vďaka podpore z eurofondov sa ho v roku 2006 podarilo opraviť. Prispelo k tomu remeselné majstrovstvo a úsilie pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica. Celá konštrukcia vodného žľabu je z dreva – smreka a jedle, bez použitia iného materiálu ako železa či plastov.
Turistom ho sprístupnili v roku 2007. Každoročne začiatkom mája v doline Rakytovo otvárajú pre nich sezónu ukážkou splavovania dreva.
Po mesiacoch neistoty sa starosta pustil do prípravy projektov
Dolný Harmanec v Banskobystrickom okrese je považovaný za vstupnú bránu do Veľkej Fatry. Má 247 obyvateľov a je poslednou obcou pod horským priechodom Šturec. Prvým mužom obce je definitívne Matúš Vajs (nezávislý), ktorý síce vlani v komunálnych voľbách vyhral o jeden hlas, ale časť miestnych obyvateľov trvala na referende. Dnes sa už môže pustiť do dlhodobých projektov, ktorými chce pozdvihnúť dedinu.
"Referendum bolo neplatné, zúčastnilo sa na ňom nejakých 33 percent občanov. Tí, ktorí ma chceli podporiť, sa nezúčastnili, čo tiež vnímam ako vyjadrenie nejakého názoru, že sa nezúčastnia na tom, s čím nesúhlasia. Myslím, že sme tým uzavreli jednu kapitolu, ktorá sa tu ťahala dlhší čas," konštatoval pre TASR Vajs.
Na snímke starosta Dolného Harmanca Matúš Vajs. V Dolnom Harmanci 7. júna 2019. Foto: TASR/Ján Krošlák
Voľby do Európskeho parlamentu 25. mája boli totiž v Dolnom Harmanci spojené s referendom o jeho zotrvaní vo funkcii starostu. Dôvodom boli výsledky komunálnych volieb, ktoré dopadli medzi dvoma súpermi nerozhodne. Získali po 79 hlasov. Dva hlasovacie lístky boli údajne neplatné, aspoň tak to vyhodnotila miestna volebná komisia. Podľa Vajsa to však nebola pravda, jeden z nich bol platný. Obrátil sa na Ústavný súd SR a ten na neverejnom zasadnutí 16. januára tohto roku rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie, uznal hlas a vyhlásil ho za zvoleného starostu. Voči tomu však časť obyvateľov mala výhrady a spísali petíciu za vyhlásenie referenda.
"Bolo to ťažšie obdobie, ale už je pokoj. Občania sa za mňa postavili, a teraz sa môžeme sústrediť na urgentné problémy našej obce, a tými sú cesty, chodníky a mosty, ktoré máme v katastrofálnom stave. Budeme si musieť zobrať úver, ale spoliehame sa najmä na eurofondy," zdôraznil starosta, ktorý sa už pustil do prípravných prác projektov.
Ďalším zo zámerov je i obnova Domu smútku a takpovediac jeho legalizácia. Pred desiatkami rokov bol síce skolaudovaný, ale dodnes nie je zavkladovaný v katastri, nemá ani súpisné číslo. Dokazujú to informácie, ktoré si vyhľadal v štátnom archíve. Podľa neho obnovou musí prejsť tiež miestny cintorín.
Obec, ktorou sa ťahá hlavný cestný ťah na Šturec, sa postupne rozrastá. Ako tvrdí starosta, od roku 2010 obyvateľov postupne pribúda, staré opustené domy sa predávajú a je rád, že v obci "majú aj novú krv".
