Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súdny spor prebiehal od roku 1995.
Autor TASR
Košice 18. novembra (TASR) – Košický Dom umenia patrí mestu Košice. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý odmietol dovolanie voči rozhodnutiu krajského súdu podané košickou Židovskou náboženskou obcou (ŽNO). Tá sa v dlhoročnom spore domáhala od mesta vydania objektu bývalej synagógy na základe reštitučného zákona.
Podľa rozhodnutia súdov však pôvodná synagóga zásadnou prestavbou na koncertný Dom umenia v právnom zmysle zanikla a nemôže byť predmetom vydania. Súdny spor prebiehal od roku 1995.
"V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle paragrafu 420 písmeno f Civilného sporového poriadku dovolací súd nezistil opodstatnenosť namietaného hodnotenia dôkazov ani náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia," uviedol NS v odôvodnení verdiktu ešte z 24. augusta. O rozhodnutí TASR informovala hovorkyňa NS Alexandra Važanová.
Právoplatný tak ostáva rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý v januári 2017 zamietol žalobu ŽNO. Súd vykonaním dokazovania dospel k záveru, že "došlo k zásadnej prestavbe a strate stavebno-technického charakteru pôvodnej synagógy". Poukázal pritom na predchádzajúce rozhodnutie NS SR, podľa ktorého možno o zásadnej prestavbe stavby hovoriť vtedy, ak došlo k zmene podstaty nehnuteľnej veci, a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu nehnuteľnosti.
ŽNO sa voči verdiktu okresného súdu odvolala na krajský súd, ten odvolanie v auguste 2019 zamietol. Následne ŽNO podala neúspešne dovolanie na NS. Mestu prislúcha podľa verdiktu plná náhrada súdnych trov.
Neologickú synagógu postavili v roku 1927 na základe návrhu budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu. V roku 1955 ju Košická židovská materinská cirkev predala štátu za 900.000 korún. Neskôr sa z nej stala koncertná sieň a dnešné sídlo Štátnej filharmónie Košice (ŠfK).
Žalobca argumentoval, že pôvodná stavba nezanikla. Uvádzal tiež, že k predaju synagógy došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa odvolacieho súdu však, keďže boli splnené zákonné podmienky na nevydanie veci, nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok.
V minulosti pritom rozhodli súdy aj v prospech ŽNO. V roku 2008 košický okresný aj krajský súd potvrdili jej reštitučný nárok na objekt. Po dovolaní mesta však NS v roku 2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V roku 2014 ŽNO predložila mestu v rámci riešenia sporu návrh memoranda o porozumení, mestskí poslanci ho však po viacerých výhradách neschválili.
Podľa rozhodnutia súdov však pôvodná synagóga zásadnou prestavbou na koncertný Dom umenia v právnom zmysle zanikla a nemôže byť predmetom vydania. Súdny spor prebiehal od roku 1995.
"V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle paragrafu 420 písmeno f Civilného sporového poriadku dovolací súd nezistil opodstatnenosť namietaného hodnotenia dôkazov ani náležité neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia," uviedol NS v odôvodnení verdiktu ešte z 24. augusta. O rozhodnutí TASR informovala hovorkyňa NS Alexandra Važanová.
Právoplatný tak ostáva rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý v januári 2017 zamietol žalobu ŽNO. Súd vykonaním dokazovania dospel k záveru, že "došlo k zásadnej prestavbe a strate stavebno-technického charakteru pôvodnej synagógy". Poukázal pritom na predchádzajúce rozhodnutie NS SR, podľa ktorého možno o zásadnej prestavbe stavby hovoriť vtedy, ak došlo k zmene podstaty nehnuteľnej veci, a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu nehnuteľnosti.
ŽNO sa voči verdiktu okresného súdu odvolala na krajský súd, ten odvolanie v auguste 2019 zamietol. Následne ŽNO podala neúspešne dovolanie na NS. Mestu prislúcha podľa verdiktu plná náhrada súdnych trov.
Neologickú synagógu postavili v roku 1927 na základe návrhu budapeštianskeho architekta Lajosa Kozmu. V roku 1955 ju Košická židovská materinská cirkev predala štátu za 900.000 korún. Neskôr sa z nej stala koncertná sieň a dnešné sídlo Štátnej filharmónie Košice (ŠfK).
Žalobca argumentoval, že pôvodná stavba nezanikla. Uvádzal tiež, že k predaju synagógy došlo v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa odvolacieho súdu však, keďže boli splnené zákonné podmienky na nevydanie veci, nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou tiesne a nápadne nevýhodných podmienok.
V minulosti pritom rozhodli súdy aj v prospech ŽNO. V roku 2008 košický okresný aj krajský súd potvrdili jej reštitučný nárok na objekt. Po dovolaní mesta však NS v roku 2010 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V roku 2014 ŽNO predložila mestu v rámci riešenia sporu návrh memoranda o porozumení, mestskí poslanci ho však po viacerých výhradách neschválili.
