Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. november 2024Meniny má Vratko
< sekcia Regióny

Droba upozornil, že rozvoj Bratislavského kraja nemožno merať cez HDP

Na archívnej snímke predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. Foto: TASR - Pavol Zachar

Podľa jeho slov prípad Bratislavského kraja dokazuje, že úroveň HDP nemusí ísť nevyhnutne ruka v ruke s komplexným rozvojom územia.

Brusel 3. decembra (TASR) - Ukazovatele hrubého domáceho produktu (HDP) nie sú správnym nástrojom na meranie stavu rozvoja štátov, regiónov či miest. Uviedol to predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Juraj Droba v rámci svojho štvrtkového vystúpenia na plenárnom zasadnutí Výboru regiónov v Bruseli.

Bratislavský župan upozornil na skúsenosti a neľahkú situáciu, ktorú musí riešiť región, ktorý zastupuje. Spresnil, že diskusia o potrebe "ísť za hranice HDP" je na medzinárodnej scéne otvorená už dlhší čas, pričom Bratislavský kraj je jedným z najhlasnejších podporovateľov iniciatívy, ktorá má podporu aj zo strany inštitúcií EÚ, OECD či OSN.

"Každý sa dnes zhodne na tom, že HDP nie je správny nástroj na meranie stavu rozvoja štátov, regiónov či miest. Zdôraznilo to aj vyhlásenie sociálneho summitu EÚ v Porte. Okrem toho Európska komisia investovala veľa energie a financií do vývoja indexu sociálneho pokroku EÚ ako alternatívneho prístupu na meranie úrovne rozvoja regiónov," vysvetlil Droba.

Na plenárke v Bruseli uviedol, že Bratislavský kraj sa na základe HDP už viac ako desaťročie radí medzi najvyspelejšie regióny EÚ, čo má však vážne dôsledky pre toto územie v podobe obmedzeného prístupu k fondom EÚ. Tento stav má za následok brzdenie modernizačných iniciatív.

Upozornil, že súčasťou BSK sú aj malé dedinky vidieckeho charakteru, ktoré uvedený stav vnímajú ako veľkú nespravodlivosť.

"Myslím si, že v Európe neexistuje viditeľnejší príklad nezrovnalostí medzi HDP na jednej strane a sociálnou a environmentálnou výkonnosťou na strane druhej. Na základe indexu sociálneho pokroku EÚ je môj región klasifikovaný na 181. mieste z 272 regiónov," opísal situáciu.

Pripomenul tiež, že v súčasnosti prebiehajú zložité rokovania s Európskou komisiou o presune alokácií medzi kategóriami regiónov, ktorý umožňuje Nariadenie o spoločných ustanoveniach. "Nemôžeme akceptovať argument eurokomisie, že Bratislava je bohatá ako Viedeň a že si s problémami musíme vedieť poradiť sami," odkázal Droba.

Poznamenal, že úlohou Výboru regiónov je udržiavať nepretržitý dialóg s Európskou komisiou a informovať ju o problémoch, ktoré trápia obyvateľov regiónov, ako je Bratislavský kraj. Tento dialóg označil za kľúčový a potrebný na to, aby sa predišlo prekážkam a nedostatku porozumenia medzi regionálnou a európskou úrovňou riadenia.

"Musíme však raz a navždy opustiť naratív o HDP a začať sa zameriavať na to, čo je pre ľudí dôležité. Hoci HDP zostáva hlavným kritériom prideľovania európskych štrukturálnych a investičných fondov, v našich diskusiách sa musíme pozrieť na skutočnú situáciu v praxi. Žiaľ, Bratislavský kraj nie je taký bohatý ako Viedeň a, žiaľ, stále sme závislí od kohéznej politiky EÚ," uviedol.

Podľa jeho slov prípad Bratislavského kraja dokazuje, že úroveň HDP nemusí ísť nevyhnutne ruka v ruke s komplexným rozvojom územia. Zdôraznil, že tento región čelí vážnym štrukturálnym výzvam, ktoré majú negatívny vplyv nielen na životy obyvateľov tohto regiónu, ale aj tých za jeho hranicami.

V závere svojho vystúpenia Droba pripomenul, že hlavným mottom iniciatívy Výboru regiónov známej ako "Kohézna aliancia" je politika súdržnosti pre každý región. Vyjadril nádej, že aj Bratislavský kraj bude mať spravodlivý podiel na podpore analýzy a údajov, ktoré dokazujú, kde sú skutočné potreby ľudí.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)