Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Invázne druhy drevín majú negatívny vplyv na pôvodné druhy a biotopy, zásadne menia krajinu, čo sa skladby drevín týka.
Autor TASR
Bratislava 3. decembra (TASR) – Bratislavská Dúbravka označuje invazívne dreviny, ktoré postupne zo svojich pozemkov odstraňuje. Uvoľnené plochy následne dopĺňa novou výsadbou stromov. Mestská časť je zároveň pripravená poradiť v prípade, ak si vlastník pozemku nie je istý, či ide o invazívnu drevinu alebo nie. Podľa zákona má totiž takéto dreviny odstraňovať.
"Postup odstraňovania inváznych drevín je presne stanovený vo vyhláške o ochrane prírody a krajiny. Najskôr je potrebné vykonať injektáž a následne, keď je strom suchý, môže prísť k odstráneniu," približuje Kristína Kotvasová z oddelenia životného prostredia dúbravského miestneho úradu. Odstraňovanie sa realizuje mimo vegetačného obdobia, teda od 1. októbra do 31. marca.
Niektoré mestské časti už dostali upozornenie na odstránenie inváznych drevín vo verejnej zeleni od Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Hlavné mesto pritom ohrozuje najmä pajaseň žliazkatý a javorovec jaseňolistý, ktoré sa na Slovensko dostali hlavne pre svoju hospodársku, okrasnú a medonosnú funkciu. Niektoré z nich pred časom z viacerých lokalít odstraňovalo napríklad aj Staré Mesto.
Pajaseň žliazkatý je jednou z najrozšírenejších inváznych drevín na svete. Patrí medzí 40 najagresívnejších drevín a vytláča z územia pôvodné druhy. "Vylučuje látku, ktorá spôsobuje ťažkosti rastu približne 70 druhov listnatých a ihličnatých stromov. Tieto látky produkujú najmä mladé jedince, ktoré tak vyhrávajú boj o svetlo s ostatnými drevinami," približuje staromestská samospráva. Jeho domovským areálom je severovýchod Číny a Kórejský polostrov. Javorovec jaseňolistý patril kedysi k módnym stromom. Pretože rýchlo rastie, vysádzal sa s obľubou najmä na nových sídliskách. Ide o menší opadavý a pomerne krátkoveký strom. Veľmi ľahko a rýchlo sa zakoreňuje, vytláča pôvodné druhy.
Invázne druhy drevín majú negatívny vplyv na pôvodné druhy a biotopy, zásadne menia krajinu, čo sa skladby drevín týka. Sú tiež častým alergénom a môžu spôsobovať kožné poranenia. Problematiku inváznych rastlín a živočíchov rieši vyhláška o ochrane životného prostredia a krajiny. Na ich výrub nie je potrebné povolenie.
"Postup odstraňovania inváznych drevín je presne stanovený vo vyhláške o ochrane prírody a krajiny. Najskôr je potrebné vykonať injektáž a následne, keď je strom suchý, môže prísť k odstráneniu," približuje Kristína Kotvasová z oddelenia životného prostredia dúbravského miestneho úradu. Odstraňovanie sa realizuje mimo vegetačného obdobia, teda od 1. októbra do 31. marca.
Niektoré mestské časti už dostali upozornenie na odstránenie inváznych drevín vo verejnej zeleni od Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Hlavné mesto pritom ohrozuje najmä pajaseň žliazkatý a javorovec jaseňolistý, ktoré sa na Slovensko dostali hlavne pre svoju hospodársku, okrasnú a medonosnú funkciu. Niektoré z nich pred časom z viacerých lokalít odstraňovalo napríklad aj Staré Mesto.
Pajaseň žliazkatý je jednou z najrozšírenejších inváznych drevín na svete. Patrí medzí 40 najagresívnejších drevín a vytláča z územia pôvodné druhy. "Vylučuje látku, ktorá spôsobuje ťažkosti rastu približne 70 druhov listnatých a ihličnatých stromov. Tieto látky produkujú najmä mladé jedince, ktoré tak vyhrávajú boj o svetlo s ostatnými drevinami," približuje staromestská samospráva. Jeho domovským areálom je severovýchod Číny a Kórejský polostrov. Javorovec jaseňolistý patril kedysi k módnym stromom. Pretože rýchlo rastie, vysádzal sa s obľubou najmä na nových sídliskách. Ide o menší opadavý a pomerne krátkoveký strom. Veľmi ľahko a rýchlo sa zakoreňuje, vytláča pôvodné druhy.
Invázne druhy drevín majú negatívny vplyv na pôvodné druhy a biotopy, zásadne menia krajinu, čo sa skladby drevín týka. Sú tiež častým alergénom a môžu spôsobovať kožné poranenia. Problematiku inváznych rastlín a živočíchov rieši vyhláška o ochrane životného prostredia a krajiny. Na ich výrub nie je potrebné povolenie.
