Dudince 18. februára (TASR) - Dudince sa okrem prívlastku kúpeľné môžu pochváliť aj tým, že sú mestom športu. V uplynulých desaťročiach sa stali známymi nielen pre svoje liečivé pramene, ale aj organizovanie medzinárodných chodeckých pretekov - Dudinskej 50. Vlani sa uskutočnil jej 36. ročník.

Ide o atletické podujatie s účasťou stoviek športovcov z celého sveta. Vedenie mesta do budúcnosti počíta, že by v Dudinciach mohla vyrásť aj atletická plocha, ktorú by využívali nielen slovenskí atléti, ale svojimi parametrami a vybavením by bola vhodná aj na organizovanie medzištátnych mítingov.

Podľa primátora Dušana Strieborného šport je celkom iste najpopulárnejšou voľnočasovou aktivitou miestnych obyvateľov. Pod mestským športovým klubom súťažia nielen futbalisti, ale aj stolní tenisti, atléti či motocyklisti. Stolní tenisti v spoločnom družstve s Hontianskymi Trsťanmi dokonca hrávajú extraligu.

Okrem Dudinskej 50 sa v meste koná aj celý rad ďalších významných športových podujatí ako napríklad cyklistické kritérium Ulicami Dudiniec zaradené do Slovenského pohára, atletický vrhačský míting či majstrovstvá v cezpoľnom behu.

Dudince pripravuje projekt kúpeľného Námestia na Slnečnej lúke

Dudince, ktoré sú so svojimi 1400 obyvateľmi najmenším mestom na Slovensku, sa môžu pochváliť veľmi nízkou nezamestnanosťou. Jej úroveň sa pohybuje medzi tromi až piatimi percentami, pričom rozhodujúci podiel na tom majú predovšetkým tamojšie kúpele, ktoré zamestnávajú väčšinu domácich.

"Pre obyvateľov, ale aj návštevníkov, sa snažíme urobiť mesto ešte príťažlivejším," hovorí primátor Dušan Strieborný. V uplynulom roku zrealizovali celý rad investícií, ktoré zlepšili celkovú úroveň v kúpeľoch. Postavili napríklad niekoľko odstavných plôch a parkovísk, zrekonštruovali verejné osvetlenie, osadili detské hracie prvky a zrevitalizovali lesopark Búroš.

Mesto má už schválených niekoľko projektov s termínom realizácie v tomto a budúcom roku. Postaviť by sa mal napríklad nový zberný dvor a kompostáreň, na ktorú získalo príspevok z eurofondov vo výške 927.691 eur. A tiež desať nových nájomných bytov, a to prestavbou domu služieb. Zrekonštruovať chcú aj polyfunkčný objekt v centre mesta pre ďalšie využitie.

Veľkým projektom, na ktorý sa ale už dnes pripravujú, je vybudovanie kúpeľného Námestia na Slnečnej lúke, v rámci ktorého sa chcú uchádzať spolu s prihraničným maďarským mestečkom Bánk o príspevok z eurofondov prostredníctvom projektu cezhraničnej spolupráce Intereg. Jeho výška by pre Dudince predstavovala 800.000 eur.




Vlani sa v kúpeľoch liečilo 50.000 ľudí,evidovali až 300.000 prenocovaní

Aj keď prvá písomná zmienka o Dudinciach pochádza z roku 1284, ich súčasná podoba dostala základ až v 60. rokoch minulého storočia, kedy sa spojili so susednými Merovcami. Veľký rozvoj kúpeľníctva sa začal práve v tomto období a to výnosom vtedajšej vlády, ktorá dala podnet na vznik štátnych kúpeľov.

Dudince mali v tom čase iba 280 obyvateľov. Keď sa v roku 1960 spojili s obcou Merovce, ich počet sa zvýšil na 520. Dnes sú najmladším, ale i najmenším kúpeľným mestom na Slovensku. Štatút kúpeľného mesta im bol udelený v roku 1983, dnes majú približne 1400 obyvateľov.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Dudince sú príkladom nepretržitého rozmachu kúpeľníctva prakticky od 60. rokov uplynulého storočia až dodnes. Podľa primátora Dušana Strieborného, najväčší rozvoj dosiahli kúpele v 80. a 90. rokoch 20. storočia a to vďaka výstavbe kúpeľných domov a ústavov. S prvotnou funkciou fungujú dnes štyri - Diamant, Rubín, Smaragd a Minerál, ďalšie štyri - Hviezda, Jantár, Prameň a Flora sú skôr rekreačnými zariadeniami.

Dudinský minerálny prameň sa spája s liečivými účinkami najmä pohybového ústrojenstva, pitné kúry blahodarne pôsobiace na tráviaci trakt poznali a využívali ľudia už v staroveku. Dudince boli v minulosti údajne obľúbeným miestom výletov uhorského kráľa Mateja a navštevovala ich aj manželka cisára Františka Jozefa I. Alžbeta.

Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel v roku 1894 dekrét, na základe ktorého sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.

Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, poruchách tlaku, ale aj ako stolová voda. Predávala sa tiež v obchodoch. Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.

Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v roku 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a priateľom, zanikol v roku 1935.

V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň, zvaný Smradľavý, neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný. Tento prvý kúpeľ dal postaviť v roku 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertínu pri východnom úpätí kúpeľnej kopy.

Foto: TASR - Jozef Poliak

Cez vojnu boli kúpele značne poškodené, po vojne však bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Prvé väčšie účelové objekty boli postavené po roku 1948. V rokoch 1953-1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum, pri ktorom sa v západnej pramennej sústave vrtom získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.

O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953-58 sa pričinil odborný kolektív Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.

Dnes majú všetky kúpeľné zariadenia viac ako 900 lôžok. Ďalších 700 je v hoteloch, penziónoch a súkromí. Podľa primátora mali dudinské zariadenia vlani jeden z najlepších rokov v histórii, keď zaznamenali viac ako 300.000 prenocovaní. Liečebné domy pri tom evidovali 50.000 klientov.

Rímske kúpele nevyhĺbili Rimania, asi sú dielom našich prastarých otcov

Raritou a vyhľadávaným miestom návštevníkov Dudiniec sú tzv. Rímske kúpele. Aj keď sú dodnes zahalené rúškom tajomstva a mnohí si ich vznik spájajú s pobytom rímskych vojsk na začiatku nášho letopočtu, triezvejšie úvahy hovoria o tom, že sú oveľa mladšie a vytvorili ich naši prastarí otcovia niekedy na prelome 19. a 20. storočia. V čase, keď sa začala vo väčšej miere využívať tamojšia liečivá minerálna voda.

Foto: TASR/Jozef Poliak

Podľa primátora Dušana Strieborného a aj na základe niektorých hodnoverných výskumov je vysoko pravdepodobné, že ich začali hĺbiť do travertínových kôp miestni obyvatelia v snahe vytvoriť si čo najlepšie podmienky na kúpanie. Do vaní, ktorých je celkom 32, totiž natekala a zase odtekala voda z prameňa a ľudia tam takto prirodzene absolvovali liečebné kúry. Po navŕtaní ďalších prameňov a odvedení vôd do bazénov sa však prítok tekutiny zastavil a v priebehu 20. storočia tieto prírodné kúpele ostali bez vody. Rímske kúpele sú však dnes pre návštevníkov stále atraktívne a sú jednou zo zastávok náučného chodníka, ktorý predstavuje Dudinské travertíny ako chránený prírodný útvar.

Lesopark Búroš je v kúpeľoch novým miestom vhodným na relax a oddych

Nielen kúpele a ich liečivá voda sú v Dudinciach tým, čo dnes do mesta láka návštevníkov. Tamojšia samospráva, Kúpele Dudince, a.s., a miestna Oblastná organizácia cestovného ruchu zrevitalizovali za uplynulý rok lesopark Búroš, nachádzajúci sa v susedstve kúpeľov, ktorý začal slúžiť na oddych a trávenie voľného času obyvateľom mestečka, ale aj klientom kúpeľov či ľudom z blízkeho okolia.

Foto: TASR

Prvú etapu revitalizácie lesoparku zrealizovali ešte v decembri 2015. Obyvatelia i návštevníci mesta tak mali po prvej etape k dispozícii napríklad nový minerálny prameň vody "slatinského typu", ktorý navŕtali v blízkosti pôvodného, ktorý roky chátral a nebol vhodný na pitie.

"Doteraz sme v lesoparku obnovili asi 1000 metrov chodníkov, z asi 5,5 hektára plochy lesoparku sme vyčistili tri štvrtiny, vybudovali sme fitpark a postavili altánok s niekoľkými lavičkami," povedal TASR primátor Dudiniec Dušan Strieborný. Obnovený bol tiež prístup k travertínovým kopám Očný prameň, Šípová Ruženka a Tatársky prameň.

Podľa primátora v lesoparku a jeho okolí by mali v najbližších rokoch pribudnúť ďalšie nové atrakcie. "Napríklad miestny lovecký spolok Bába tam chce vybudovať bažantnicu a tiež malý zoopark," pripomenul.

Mesto spolu s Kúpeľmi Dudince a Banskobystrickým samosprávnym krajom doteraz vynaložili na obnovu lesoparku Búroš približne 12.000 eur.