Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nedostatok finančných prostriedkov nie je jediným problémom, s ktorým sa samosprávy boria pri rekonštrukcii verejného osvetlenia.
Autor TASR
Bratislava 18. novembra (TASR) - Mestá a obce investujú do obnovy verejného osvetlenia, najmä ak chcú ušetriť. Pre TASR to uviedla prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov SR Eva Balážová. "Znižovanie energetickej náročnosti verejného osvetlenia je jedným zo znakov udržateľného rozvoja miest a obcí. Ide predovšetkým o úspory v spotrebe elektrickej energie a následne sa predpokladajú aj nižšie náklady na prevádzku a údržbu zmodernizovaného verejného osvetlenia. Pri obnove verejného osvetlenia sa však sledujú aj ďalšie ciele ako zníženie rizika kriminality či zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky," povedala Balážová.
Nedostatok finančných prostriedkov nie je jediným problémom, s ktorým sa samosprávy boria pri rekonštrukcii verejného osvetlenia. "Mestá a obce často hľadajú krátkodobé a lacné riešenia na úkor toho, aby komplexne obnovili osvetlenia. Stretávame sa aj s určitou neodbornosťou v oblasti verejného obstarávania a zmluvného zabezpečenia," konštatovala Balážová s tým, že samosprávy sa často obávajú modernizácie s alternatívnymi zdrojmi financovania.
Pokiaľ nechcú zvyšovať svoje zadlženie a nedokážu ponúknuť kvalitnejšie služby pre občanov ako komerčná firma, vtedy môžu siahnuť aj po verejno-súkromnom partnerstve (PPP). Podľa Balážovej nie sú ich obavy, že by mohli prísť o mestský alebo obecný majetok, na mieste. "V žiadnom prípade nejde o vzdanie sa majetku samosprávy alebo o zbavovanie sa vlastných povinností. Ide o dlhodobú spoluprácu. Zahraničné skúsenosti s PPP projektmi hovoria, že by malo ísť o horizont aspoň 20 - 30 rokov," vysvetlila Balážová.
Budovanie alebo rekonštrukcia verejného osvetlenia patrí medzi väčšie investície samospráv. "Koncesionár nielen vybuduje verejné osvetlenie a prevádzkuje ho za dopredu dohodnutých podmienok. Zabezpečuje všetky služby spojené s kvalitou a funkčnosťou osvetlenia, čo odbremení samosprávu od týchto povinností. Nedochádza k zadlženiu mesta alebo obce, ale zadlžuje sa koncesionár," zdôraznila Balážová, ktorá považuje za kľúčový faktor dobrú a férovú zmluvu upravujúcu vzťahy medzi samosprávou a súkromným investorom. "Zmluvný vzťah môže mať dve podoby. Môže byť inštitucionalizovaný vo forme partnerstva, kde sa vytvorí nejaký spoločný podnik so súkromnou spoločnosťou. Alebo sa môže vytvoriť na základe koncesie. Tá by mala mať dlhodobý horizont, spomínaných 20 - 30 rokov," dodala Balážová.
Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) tri štvrtiny miest a obcí v Slovenskej republike spravujú verejné osvetlenie vo vlastnej réžii. Druhý najväčší podiel na spravovaní verejného osvetlenia má spolupráca samosprávy s externým partnerom. Samosprávy využívajú aj eurofondy na financovanie rekonštrukcie verejného osvetlenia.
V rámci výzvy zameranej na verejné osvetlenie z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast bolo celkovo zaregistrovaných 530 žiadostí o nenávratný finančný príspevok s celkovou výškou 121.223.000 eur. Alokácia výzvy je vo výške 85 miliónov eur. Z dôvodu ukončenia programového obdobia na roky 2007–2013 musia byť všetky oprávnené výdavky podporených projektov zo strany miest a obcí uhradené dodávateľom do konca tohto roka.
Nedostatok finančných prostriedkov nie je jediným problémom, s ktorým sa samosprávy boria pri rekonštrukcii verejného osvetlenia. "Mestá a obce často hľadajú krátkodobé a lacné riešenia na úkor toho, aby komplexne obnovili osvetlenia. Stretávame sa aj s určitou neodbornosťou v oblasti verejného obstarávania a zmluvného zabezpečenia," konštatovala Balážová s tým, že samosprávy sa často obávajú modernizácie s alternatívnymi zdrojmi financovania.
Pokiaľ nechcú zvyšovať svoje zadlženie a nedokážu ponúknuť kvalitnejšie služby pre občanov ako komerčná firma, vtedy môžu siahnuť aj po verejno-súkromnom partnerstve (PPP). Podľa Balážovej nie sú ich obavy, že by mohli prísť o mestský alebo obecný majetok, na mieste. "V žiadnom prípade nejde o vzdanie sa majetku samosprávy alebo o zbavovanie sa vlastných povinností. Ide o dlhodobú spoluprácu. Zahraničné skúsenosti s PPP projektmi hovoria, že by malo ísť o horizont aspoň 20 - 30 rokov," vysvetlila Balážová.
Budovanie alebo rekonštrukcia verejného osvetlenia patrí medzi väčšie investície samospráv. "Koncesionár nielen vybuduje verejné osvetlenie a prevádzkuje ho za dopredu dohodnutých podmienok. Zabezpečuje všetky služby spojené s kvalitou a funkčnosťou osvetlenia, čo odbremení samosprávu od týchto povinností. Nedochádza k zadlženiu mesta alebo obce, ale zadlžuje sa koncesionár," zdôraznila Balážová, ktorá považuje za kľúčový faktor dobrú a férovú zmluvu upravujúcu vzťahy medzi samosprávou a súkromným investorom. "Zmluvný vzťah môže mať dve podoby. Môže byť inštitucionalizovaný vo forme partnerstva, kde sa vytvorí nejaký spoločný podnik so súkromnou spoločnosťou. Alebo sa môže vytvoriť na základe koncesie. Tá by mala mať dlhodobý horizont, spomínaných 20 - 30 rokov," dodala Balážová.
Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) tri štvrtiny miest a obcí v Slovenskej republike spravujú verejné osvetlenie vo vlastnej réžii. Druhý najväčší podiel na spravovaní verejného osvetlenia má spolupráca samosprávy s externým partnerom. Samosprávy využívajú aj eurofondy na financovanie rekonštrukcie verejného osvetlenia.
V rámci výzvy zameranej na verejné osvetlenie z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast bolo celkovo zaregistrovaných 530 žiadostí o nenávratný finančný príspevok s celkovou výškou 121.223.000 eur. Alokácia výzvy je vo výške 85 miliónov eur. Z dôvodu ukončenia programového obdobia na roky 2007–2013 musia byť všetky oprávnené výdavky podporených projektov zo strany miest a obcí uhradené dodávateľom do konca tohto roka.
