Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krásnohorská jaskyňa je pri okraji Rožňavskej kotliny neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka.
Autor TASR
Rožňava 14. mája (TASR) – Krásnohorská jaskyňa, ktorá sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, je charakteristická mohutným kvapľom, ktorý dosahuje výšku viac ako 32 metrov. TASR o tom informovala hovorkyňa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.
Pripomenula, že známa je tiež podzemným hydrologickým systémom. Ten sa začína v závrtoch pri studni Žedem na Silickej planine v nadmorskej výške 535 metrov a postupne priberá ďalšie vody infiltrujúce zo zrážok.
Krásnohorská jaskyňa je pri okraji Rožňavskej kotliny neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. "Jej celková dĺžka je 1355 metrov. Vodný tok v jaskyni v úseku od vyvieračky po Marikino jazero dosahuje dĺžku 520 metrov," zhrnula s tým, že hlavnú časť jaskyne tvorí kaňonovitá chodba. Rozšírená je do mohutných dómov vysokých 45 metrov. "Na podzemnom riečisku sú miestami prietokové jazerá. Severne od Marikinho jazera je bočný ľavostranný prítok vody, ktorý odvodňuje priľahlú západnú časť vodozbernej oblasti jaskyne," podotkla.
Podľa Bockovej vznik podzemných priestorov podmienila najmä výrazná tektonická porucha. "V bočnej západnej prítokovej vetve jaskyne sa vyskytuje bohatá výzdoba, z ktorej sú najhodnotnejšie rozmanité heliktity. V pozoruhodnej podobe sa tu vytvorili aj zemné pyramídy," zdôraznila s tým, že teplota vzduchu v jaskyni je deväť stupňov Celzia a relatívna vlhkosť je 98 percent.
Zo štyroch druhov netopierov v jaskyni zimujú najmä podkováre malé a podkováre veľké. "Zo suchozemských bezstavovcov v nej žijú jaskynná žižiavka a mnohonôžka. Z pavúkov možno na stenách spozorovať kosca," priblížila. V podzemnom toku sa vyskytujú kôrovce.
Jaskyňu objavili v roku 1964 jaskyniari z Rožňavy. V súčasnosti sa do nej vchádza vyrazenou štôlňou, dlhou 120 metrov. "O jej sprístupnení sa uvažovalo už po jej objavení, skutočnosťou sa to však stalo až v roku 2004," spomenula a doplnila, že dĺžka sprístupnenej časti je 420 metrov. Vstup je povolený iba v sprievode skúsených vodcov a kompletnom jaskyniarskom výstroji.
Krásnohorská jaskyňa patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Pripomenula, že známa je tiež podzemným hydrologickým systémom. Ten sa začína v závrtoch pri studni Žedem na Silickej planine v nadmorskej výške 535 metrov a postupne priberá ďalšie vody infiltrujúce zo zrážok.
Krásnohorská jaskyňa je pri okraji Rožňavskej kotliny neďaleko obce Krásnohorská Dlhá Lúka. "Jej celková dĺžka je 1355 metrov. Vodný tok v jaskyni v úseku od vyvieračky po Marikino jazero dosahuje dĺžku 520 metrov," zhrnula s tým, že hlavnú časť jaskyne tvorí kaňonovitá chodba. Rozšírená je do mohutných dómov vysokých 45 metrov. "Na podzemnom riečisku sú miestami prietokové jazerá. Severne od Marikinho jazera je bočný ľavostranný prítok vody, ktorý odvodňuje priľahlú západnú časť vodozbernej oblasti jaskyne," podotkla.
Podľa Bockovej vznik podzemných priestorov podmienila najmä výrazná tektonická porucha. "V bočnej západnej prítokovej vetve jaskyne sa vyskytuje bohatá výzdoba, z ktorej sú najhodnotnejšie rozmanité heliktity. V pozoruhodnej podobe sa tu vytvorili aj zemné pyramídy," zdôraznila s tým, že teplota vzduchu v jaskyni je deväť stupňov Celzia a relatívna vlhkosť je 98 percent.
Zo štyroch druhov netopierov v jaskyni zimujú najmä podkováre malé a podkováre veľké. "Zo suchozemských bezstavovcov v nej žijú jaskynná žižiavka a mnohonôžka. Z pavúkov možno na stenách spozorovať kosca," priblížila. V podzemnom toku sa vyskytujú kôrovce.
Jaskyňu objavili v roku 1964 jaskyniari z Rožňavy. V súčasnosti sa do nej vchádza vyrazenou štôlňou, dlhou 120 metrov. "O jej sprístupnení sa uvažovalo už po jej objavení, skutočnosťou sa to však stalo až v roku 2004," spomenula a doplnila, že dĺžka sprístupnenej časti je 420 metrov. Vstup je povolený iba v sprievode skúsených vodcov a kompletnom jaskyniarskom výstroji.
Krásnohorská jaskyňa patrí do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
