Bratislava 6. januára (TASR) - Slovenské mestá a obce majú od začiatku roka novú povinnosť, a to separovať biologický odpad a biologicky rozložiteľný komunálny odpad. Túto povinnosť mali samosprávy odloženú o tri roky, keďže sa s nimi na tom v spoločnom memorande o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy dohodla predchádzajúca vláda Roberta Fica. Podľa ministra životného prostredia Petra Žigu mali obce dostatočný čas na to, aby sa na túto legislatívu pripravili.

"Nie je to výmyslom Slovenska, ale je to európsky tlačená legislatíva," skonštatoval pre TASR s tým, že samosprávy mohli na tento účel čerpať aj peniaze z eurofondov. Pripúšťa však, že ministerstvo je pripravené sa baviť o tejto problematike so samosprávami aj naďalej, o odpadoch sa malo hovoriť aj na nedávnom spoločnom rokovaní vlády, samospráv a krajov. "Možno niektoré veci budeme modifikovať, v tejto chvíli poviem, že legislatíva je stanovená tak, ako je a zákony musíme dodržiavať všetci," doplnil.

Podpredsedníčka Združenia miest a obcí Slovenska Viera Krakovská si nemyslí, že času bolo dosť. V tejto súvislosti poukazuje, že európska smernica hovorí, že separácia takéhoto odpadu sa má zaviesť, ak je to vhodné. Napríklad v prípade malých obcí sa podľa jej slov takýto krok neoplatí, keďže tam obyvatelia mávajú často hospodárske zvieratá. Pokračovala, že samosprávy môžu spraviť výnimku, a to že nezavedenie separovania bioodpadu upravia všeobecne záväzným nariadením. "Ale uvedomujeme si, že olej sa nebude dať donekonečna vylievať do výleviek," podotkla pre TASR.

Podľa novely zákona o odpadoch, ktorá vstúpila do platnosti od nového roka, vzniká pre samosprávy povinnosť zaviesť triedený zber biologického odpadu a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Obec sa môže vyhnúť tejto povinnosti v konkrétnych prípadoch, a to buď energetickým zhodnotením týchto odpadov v určenom zariadení alebo pokiaľ je preukázané, že zber neumožňujú technické problémy vykonávania zberu. Výnimka je aj v prípade, ak obec preukáže, že najmenej 50 percent obyvateľov kompostuje vlastný odpad alebo je to pre obec ekonomicky neúnosné. To znamená, že náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 percent z hornej hranice sadzby poplatku.

Stratégia nakladania s bioodpadom z konca roku 2010 počíta s tým, že do separovania biologicky rozložiteľného odpadu sa zapojí okolo 40 percent obcí. Má to viesť k odklonu od skládkovania bioodpadov. Ako však poukázala Krakovská, stratégia prišla s niekoľkoročným meškaním a chýbajú jej v nej viaceré konkrétne plány.

Bioodpad tvorí podľa štúdií v Európskej únii okolo 40 percent z celkovej produkcie komunálnych odpadov, čo predstavuje asi 60 miliónov ton ročne. Politika krajín EÚ vykazuje trend k rýchlemu rozvoju triedeného zberu organických odpadov pre kompostovanie.