Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V listnatých lesoch s prirodzeným drevinovým zložením doteraz nie je problém v letnom období pozorovať chráneného fuzáča alpského, ktorého vývoj je v starých bukoch.
Autor TASR
Detva 21. augusta (TASR) – Močidlianska skala na Poľane je menej známa prírodná lokalita, pre svoje hodnoty však bola zaradená medzi územia európskeho významu. „Miestni ju poznajú pod jej pôvodným názvom Močilná a je jedným z výraznejších a zachovalých lávových prúdov stratovulkánu Poľany,“ uviedol pre TASR Vladimír Hrúz zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Ako dodal, toto územie s výmerom 204 hektárov zasahuje do katastrov Detvy a obce Dúbravy. Pomenované bolo po vrchole, skalnatom kopci nachádzajúcom sa v južnej časti tohto územia. „Skaly tu síce nie sú také vysoké ako na blízkej Kalamárke, svojou členitosťou, tvarom a prítomnosťou viacerých esteticky pôsobivých jedincov stromov je však lokalita určite zaujímavá,“ spomenul.
Pripomenul tiež, že priamo na skale a pod ňou sa zachovali zvyšky cenných lúčnych porastov a pramenisko. „Zo vzácnych a ohrozených druhov tu rastú hrachor trávolistý a nátržník skalný. Na pramenisku sú to ostrica sivastá a vstavačovec májový,“ zhrnul.
„Na lúkach a pasienkoch východne od skalnatej a lesnatej časti územia sa v ukážkach druhovo bohatých travinno-bylinných biotopov doteraz vyskytujú bohaté populácie vstavača obyčajného,“ zdôraznil.
Podľa neho v listnatých lesoch s prirodzeným drevinovým zložením doteraz nie je problém v letnom období pozorovať chráneného fuzáča alpského, ktorého vývoj je v starých bukoch. „V niektorých krajinách Európy, napríklad aj v susednom Česku, je považovaný už za vyslovenú raritu vzhľadom na celkový úbytok starých bukových lesov,“ podotkol.
„Ďalším druhom, ktorý je predmetom ochrany, je obojživelník a druh žaby kunka žltobruchá. Ľahko sa spozná podľa výrazných žltých škvŕn na spodnej strane tela. Obýva malé aj znečistené mláčky, ako aj veľké vodné plochy, a to v kopcovitých oblastiach,“ vysvetlil s tým, že v súčasnosti je to najrozšírenejší a najmenej ohrozený obojživelník na Slovensku. „Je významným ničiteľom lariev komárov,“ informoval.
Hrúz tiež poznamenal, že toto územie bolo zaradené medzi územia európskeho významu pre ochranu biotopov. Sú to silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, bukové a jedľové kvetnaté lesy či nížinné a podhorské kosné lúky. Patria sem aj druhy európskeho významu, fuzáč alpský a kunka žltobruchá.
Ako dodal, toto územie s výmerom 204 hektárov zasahuje do katastrov Detvy a obce Dúbravy. Pomenované bolo po vrchole, skalnatom kopci nachádzajúcom sa v južnej časti tohto územia. „Skaly tu síce nie sú také vysoké ako na blízkej Kalamárke, svojou členitosťou, tvarom a prítomnosťou viacerých esteticky pôsobivých jedincov stromov je však lokalita určite zaujímavá,“ spomenul.
Pripomenul tiež, že priamo na skale a pod ňou sa zachovali zvyšky cenných lúčnych porastov a pramenisko. „Zo vzácnych a ohrozených druhov tu rastú hrachor trávolistý a nátržník skalný. Na pramenisku sú to ostrica sivastá a vstavačovec májový,“ zhrnul.
„Na lúkach a pasienkoch východne od skalnatej a lesnatej časti územia sa v ukážkach druhovo bohatých travinno-bylinných biotopov doteraz vyskytujú bohaté populácie vstavača obyčajného,“ zdôraznil.
Podľa neho v listnatých lesoch s prirodzeným drevinovým zložením doteraz nie je problém v letnom období pozorovať chráneného fuzáča alpského, ktorého vývoj je v starých bukoch. „V niektorých krajinách Európy, napríklad aj v susednom Česku, je považovaný už za vyslovenú raritu vzhľadom na celkový úbytok starých bukových lesov,“ podotkol.
„Ďalším druhom, ktorý je predmetom ochrany, je obojživelník a druh žaby kunka žltobruchá. Ľahko sa spozná podľa výrazných žltých škvŕn na spodnej strane tela. Obýva malé aj znečistené mláčky, ako aj veľké vodné plochy, a to v kopcovitých oblastiach,“ vysvetlil s tým, že v súčasnosti je to najrozšírenejší a najmenej ohrozený obojživelník na Slovensku. „Je významným ničiteľom lariev komárov,“ informoval.
Hrúz tiež poznamenal, že toto územie bolo zaradené medzi územia európskeho významu pre ochranu biotopov. Sú to silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou, bukové a jedľové kvetnaté lesy či nížinné a podhorské kosné lúky. Patria sem aj druhy európskeho významu, fuzáč alpský a kunka žltobruchá.
