Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lesné porasty sú vekovo rôzne, najstaršie dreviny dosahujú vek 170 rokov, uviedol Vladimír Hrúz zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana.
Autor TASR
Banská Bystrica 19. septembra (TASR) – Národná prírodná rezervácia Ponická dúbrava v Banskobystrickom okrese je menej známa prírodná lokalita, je to však jedno z najstarších chránených území na Slovensku. Ako ďalej pre TASR uviedol Vladimír Hrúz zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, prvýkrát bola vyhlásená územná ochrana územia Ministerstvom orby v Budapešti v roku 1895.
Ako dodal, popri prírodných hodnotách územia z pohľadu vedeckého a environmentálno-výchovného je nezanedbateľný aj jeho kultúrny význam. Toto územie sa nachádza za severovýchodným okrajom obce Poniky – časť Ponická Huta, pri vstupnej časti do Veľkej doliny v Ponickej vrchovine. Zaberá tam strmé zalesnené svahy a zriadené je na ochranu zachovalých prirodzených spoločenstiev kyslých dubových bučín na kremencoch na vedecko-výskumné ciele. „Celková výmera rezervácie je 13,28 hektára a platí tu podľa zákona o ochrane prírody najvyšší, piaty stupeň ochrany. Znamená to, že územie je bez zásahov človeka,“ poznamenal.
Pripomenul tiež, že je to lesné územie s teplomilným charakterom vegetácie. „Pre vlastnosti geologického podložia je charakter vegetácie jednotvárny a na množstvo a pestrosť druhov chudobný,“ zhrnul s tým, že bylinné poschodie kyslých dubových bučín tvoria napríklad čermeľ lúčny, brusnica čučoriedková a aj metluška krivolaká. „V západnej polovici územia v poraste s dominantnou jedľou bielou prevládajú druhy ako napríklad ostružina srstnatá, starček hájny, nátržník priamy, kyslička obyčajná, papradka samičia a iné. Väčšina z uvedených druhov rastie aj na skalných častiach územia s porastami s prevahou duba,“ zdôraznil.
Podľa neho lesné porasty sú vekovo rôzne, najstaršie dreviny dosahujú vek 170 rokov. „Z hľadiska ochrany prírody sú najpozoruhodnejšie porasty vyskytujúce sa v severovýchodnej tretine územia,“ podotkol. „Prevládajúcou drevinou je tu dub zimný zakrpateného vzrastu. Najmä okrajmi sú primiešané jedľa biela, borovica lesná, smrek obyčajný. Buk lesný bol na týchto extrémnych stanovištiach vytlačený dubom, uplatňuje sa aj krušina jelšová. V podraste dominuje brusnica čučoriedková,“ spomenul.
„V západnej a centrálnej tretine územia sa nachádzajú porasty s prevahou jedle bielej, v menšej miere sú zastúpené buk lesný, smrek obyčajný, borovica lesná, lipa veľkolistá a aj javor horský. Oproti porastom s dubom je tu lepšie vyvinuté krovité poschodie so zemolezom čiernym, vŕbou rakytovou, lieskou obyčajnou, smrekom obyčajným, hrabom obyčajným a bukom lesným,“ vysvetlil.
Hrúz tiež informoval, že z európsky významných druhov chrobákov sa v lokalite vyskytuje plocháč červený a podarilo sa zaznamenať aj citlivý druh drevník ryhovaný. „V roku 2004 bolo územie zaradené aj do európskej sústavy chránených území ako územie európskeho významu Ponická dúbrava. Dôvodom ochrany vo väzbe na územie európskeho významu sú biotopy európskeho významu. Sú to kyslomilné bukové lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy,“ ukončil.
Ako dodal, popri prírodných hodnotách územia z pohľadu vedeckého a environmentálno-výchovného je nezanedbateľný aj jeho kultúrny význam. Toto územie sa nachádza za severovýchodným okrajom obce Poniky – časť Ponická Huta, pri vstupnej časti do Veľkej doliny v Ponickej vrchovine. Zaberá tam strmé zalesnené svahy a zriadené je na ochranu zachovalých prirodzených spoločenstiev kyslých dubových bučín na kremencoch na vedecko-výskumné ciele. „Celková výmera rezervácie je 13,28 hektára a platí tu podľa zákona o ochrane prírody najvyšší, piaty stupeň ochrany. Znamená to, že územie je bez zásahov človeka,“ poznamenal.
Pripomenul tiež, že je to lesné územie s teplomilným charakterom vegetácie. „Pre vlastnosti geologického podložia je charakter vegetácie jednotvárny a na množstvo a pestrosť druhov chudobný,“ zhrnul s tým, že bylinné poschodie kyslých dubových bučín tvoria napríklad čermeľ lúčny, brusnica čučoriedková a aj metluška krivolaká. „V západnej polovici územia v poraste s dominantnou jedľou bielou prevládajú druhy ako napríklad ostružina srstnatá, starček hájny, nátržník priamy, kyslička obyčajná, papradka samičia a iné. Väčšina z uvedených druhov rastie aj na skalných častiach územia s porastami s prevahou duba,“ zdôraznil.
Podľa neho lesné porasty sú vekovo rôzne, najstaršie dreviny dosahujú vek 170 rokov. „Z hľadiska ochrany prírody sú najpozoruhodnejšie porasty vyskytujúce sa v severovýchodnej tretine územia,“ podotkol. „Prevládajúcou drevinou je tu dub zimný zakrpateného vzrastu. Najmä okrajmi sú primiešané jedľa biela, borovica lesná, smrek obyčajný. Buk lesný bol na týchto extrémnych stanovištiach vytlačený dubom, uplatňuje sa aj krušina jelšová. V podraste dominuje brusnica čučoriedková,“ spomenul.
„V západnej a centrálnej tretine územia sa nachádzajú porasty s prevahou jedle bielej, v menšej miere sú zastúpené buk lesný, smrek obyčajný, borovica lesná, lipa veľkolistá a aj javor horský. Oproti porastom s dubom je tu lepšie vyvinuté krovité poschodie so zemolezom čiernym, vŕbou rakytovou, lieskou obyčajnou, smrekom obyčajným, hrabom obyčajným a bukom lesným,“ vysvetlil.
Hrúz tiež informoval, že z európsky významných druhov chrobákov sa v lokalite vyskytuje plocháč červený a podarilo sa zaznamenať aj citlivý druh drevník ryhovaný. „V roku 2004 bolo územie zaradené aj do európskej sústavy chránených území ako územie európskeho významu Ponická dúbrava. Dôvodom ochrany vo väzbe na územie európskeho významu sú biotopy európskeho významu. Sú to kyslomilné bukové lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy,“ ukončil.
