Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sčítanie je dôležitým zdrojom informácií o prírode a jej zložkách, každý údaj sa môže stať podstatným argumentom pri rozhodovacích konaniach, napr. k stavbe vodných elektrární, úpravám toku a pod.
Autor TASR
Spišská Stará Ves 29. januára (TASR) – Januárové sčítavanie vtáctva v Pieninskom národnom parku (PIENAP) a jeho okolí prinieslo niekoľko prekvapení. Pre riaditeľa Správy PIENAP Vladimíra Kĺča bolo prvým, že sa na rieke Poprad objavil druh ľabtušky vrchovskej. "Tento druh sme tam doteraz nezaznamenali. Je to vysokohorský druh spevavca z čeľade trasochvostovité, ktorý sa pred zimou stiahol do nižších oblastí," povedal pre TASR.
Rovnako ho prekvapil výskyt nášho najväčšieho dravca orliaka morského. V tomto roku ochranári zaznamenali troch jedincov, jedného pozorovali pri prelete ponad nocovisko kormoránov. Možno práve orliak je podľa Kĺča príčinou tohtoročného nižšieho počtu kormoránov na rieke Poprad. "Žiaľ, tento náš majestátny dravec rýchlo z našej prírody mizne. Nie tak zmenou klímy, ako možno niektoré iné druhy, ale v dôsledku ľudskej hlúposti a chamtivosti. Od januára do októbra 2018 podľa dostupných zdrojov našli na území Slovenska desať otrávených jedincov. Pritom sa odhaduje, že u nás hniezdi len približne 20 párov," konštatoval Kĺč.
Každé sčítanie je podľa neho veľmi dôležitým zdrojom informácií o prírode a jej zložkách, každý údaj sa môže stať podstatným argumentom pri rozhodovacích konaniach, napr. k stavbe malých vodných elektrární, úpravám toku, ťažbe štrkov a pod. "Osobne sa vždy poteším, keď vidím rybárika riečneho, je to taký malý klenot našich riek. Kým napríklad na Dunajci sme v roku 2017 nezaznamenali v rovnakom období žiadneho jedinca tohto druhu, tento rok sme sa stretli až so šiestimi. Rovnako na Dunajci bol pre mňa prekvapením nález lysky čiernej, ktorú sme zaznamenali pri poľskom mestečku Kroscienko nad Dunajcem. Tento druh skôr vyhľadáva stojaté vody priehrad a rybníkov ako tečúce vody," vysvetlil Kĺč.
Celoročným vtáčím obyvateľom regiónu sú volavky popolavé s viac-menej stabilnou početnosťou 12 jedincov pri obci Červený Kláštor. V posledných rokoch prilietajú na Dunajec zimovať ich príbuzné volavky biele, ktoré sa odlišujú snehovo bielym perím. Ochranári tiež zisťovali, aká veľká je populácia napríklad kačice divej. V monitorovanom úseku 28 kilometrov v roku 2016 napočítali viac ako tisíc jedincov, pred rokom to bolo o 400 menej a v tomto roku zrátali 874 jedincov. "Rybársku obec asi najviac zaujíma výskyt kormorána veľkého. Na Dunajci sme v celom mapovanom úseku zaznamenali 137 kormoránov. Na rieke Poprad sme kormorány sčítavali aj na nocovisku, napočítali sme 124 jedincov," doplnil riaditeľ Správy PIENAP.
Tento rok bola počas sčítavania bohatá snehová nádielka, prácu tak ochranári hodnotia ako mimoriadne náročnú. Pohyb vo vysokom snehu im uľahčili snežnice, prípadne lyže. "Začali sme sčítavaním na menších potokoch v oblasti Spišskej Magury a Levočských vrchov, počas víkendu sme sčítavali na riekach Dunajec a Poprad. Na obidvoch riekach sme sčítavali aj v Poľsku, niekoľko kilometrov za našou hranicou. Spolu aj s prítokmi týchto riek to predstavuje viac ako 260 kilometrov vodných tokov," upozornil Kĺč s tým, že medzi tradičných obyvateľov rieky Dunajec patria kačice divé, vodárne potočné, rybáriky riečne, volavky popolavé. Ďalej tam žijú druhy, ktoré sem prilietajú zo severu, aby tu strávili miernejšiu zimu, ako napr. hlaholky, chochlačky či kormorány. Tiež sa tam vyskytujú druhy, ktoré prileteli, aby tu prečkali zimu, avšak časť populácie tu našla vhodné miesta pre hniezdenie, teda tu ostala aj počas leta, napr. potápač veľký. Niektoré druhy ako trasochvost horský priletí do regiónu len na jar a leto, aby si založil hniezdo, vyviedol mláďatá a pred zimou opäť odletel do teplých krajín.
Správa PIENAP sa na sčítaní podieľa už viac než 15 rokov. Tento raz sa doň okrem ochranárov z PIENAP, Tatranského národného parku a Národného parku Malá Fatra, zapojili aj šiesti dobrovoľníci. Hlavným organizátorom sčítania je Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. "Človek do ekosystému Pienin zasiahol dosť výrazne stavbou vodných nádrží. Na tomto základe sa zmenil vodný režim, dynamika toku, samočistiaca schopnosť rieky a pod. V prípade, že by tu vodné nádrže neboli, bol by úplne iný pomer sčítaných druhov aj početnosť jednotlivých populácií. V minulosti Dunajec zamŕzal, teda zo severu migrujúce druhy by museli letieť južnejšie na rieky a jazerá, ktoré nezamŕzajú. Pravdepodobne by bol aj oveľa nižší počet kačíc, ktoré by tu nemali dostatok potravy," dodal Kĺč.
Rovnako ho prekvapil výskyt nášho najväčšieho dravca orliaka morského. V tomto roku ochranári zaznamenali troch jedincov, jedného pozorovali pri prelete ponad nocovisko kormoránov. Možno práve orliak je podľa Kĺča príčinou tohtoročného nižšieho počtu kormoránov na rieke Poprad. "Žiaľ, tento náš majestátny dravec rýchlo z našej prírody mizne. Nie tak zmenou klímy, ako možno niektoré iné druhy, ale v dôsledku ľudskej hlúposti a chamtivosti. Od januára do októbra 2018 podľa dostupných zdrojov našli na území Slovenska desať otrávených jedincov. Pritom sa odhaduje, že u nás hniezdi len približne 20 párov," konštatoval Kĺč.
Každé sčítanie je podľa neho veľmi dôležitým zdrojom informácií o prírode a jej zložkách, každý údaj sa môže stať podstatným argumentom pri rozhodovacích konaniach, napr. k stavbe malých vodných elektrární, úpravám toku, ťažbe štrkov a pod. "Osobne sa vždy poteším, keď vidím rybárika riečneho, je to taký malý klenot našich riek. Kým napríklad na Dunajci sme v roku 2017 nezaznamenali v rovnakom období žiadneho jedinca tohto druhu, tento rok sme sa stretli až so šiestimi. Rovnako na Dunajci bol pre mňa prekvapením nález lysky čiernej, ktorú sme zaznamenali pri poľskom mestečku Kroscienko nad Dunajcem. Tento druh skôr vyhľadáva stojaté vody priehrad a rybníkov ako tečúce vody," vysvetlil Kĺč.
Celoročným vtáčím obyvateľom regiónu sú volavky popolavé s viac-menej stabilnou početnosťou 12 jedincov pri obci Červený Kláštor. V posledných rokoch prilietajú na Dunajec zimovať ich príbuzné volavky biele, ktoré sa odlišujú snehovo bielym perím. Ochranári tiež zisťovali, aká veľká je populácia napríklad kačice divej. V monitorovanom úseku 28 kilometrov v roku 2016 napočítali viac ako tisíc jedincov, pred rokom to bolo o 400 menej a v tomto roku zrátali 874 jedincov. "Rybársku obec asi najviac zaujíma výskyt kormorána veľkého. Na Dunajci sme v celom mapovanom úseku zaznamenali 137 kormoránov. Na rieke Poprad sme kormorány sčítavali aj na nocovisku, napočítali sme 124 jedincov," doplnil riaditeľ Správy PIENAP.
Tento rok bola počas sčítavania bohatá snehová nádielka, prácu tak ochranári hodnotia ako mimoriadne náročnú. Pohyb vo vysokom snehu im uľahčili snežnice, prípadne lyže. "Začali sme sčítavaním na menších potokoch v oblasti Spišskej Magury a Levočských vrchov, počas víkendu sme sčítavali na riekach Dunajec a Poprad. Na obidvoch riekach sme sčítavali aj v Poľsku, niekoľko kilometrov za našou hranicou. Spolu aj s prítokmi týchto riek to predstavuje viac ako 260 kilometrov vodných tokov," upozornil Kĺč s tým, že medzi tradičných obyvateľov rieky Dunajec patria kačice divé, vodárne potočné, rybáriky riečne, volavky popolavé. Ďalej tam žijú druhy, ktoré sem prilietajú zo severu, aby tu strávili miernejšiu zimu, ako napr. hlaholky, chochlačky či kormorány. Tiež sa tam vyskytujú druhy, ktoré prileteli, aby tu prečkali zimu, avšak časť populácie tu našla vhodné miesta pre hniezdenie, teda tu ostala aj počas leta, napr. potápač veľký. Niektoré druhy ako trasochvost horský priletí do regiónu len na jar a leto, aby si založil hniezdo, vyviedol mláďatá a pred zimou opäť odletel do teplých krajín.
Správa PIENAP sa na sčítaní podieľa už viac než 15 rokov. Tento raz sa doň okrem ochranárov z PIENAP, Tatranského národného parku a Národného parku Malá Fatra, zapojili aj šiesti dobrovoľníci. Hlavným organizátorom sčítania je Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. "Človek do ekosystému Pienin zasiahol dosť výrazne stavbou vodných nádrží. Na tomto základe sa zmenil vodný režim, dynamika toku, samočistiaca schopnosť rieky a pod. V prípade, že by tu vodné nádrže neboli, bol by úplne iný pomer sčítaných druhov aj početnosť jednotlivých populácií. V minulosti Dunajec zamŕzal, teda zo severu migrujúce druhy by museli letieť južnejšie na rieky a jazerá, ktoré nezamŕzajú. Pravdepodobne by bol aj oveľa nižší počet kačíc, ktoré by tu nemali dostatok potravy," dodal Kĺč.
