Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mesto obyvateľov bytových domov, ich správcov a domovníkov vyzvalo, aby každý týždeň vyložili spoločnú zbernú nádobu pred vchod a zabezpečili tak jej výmenu.
Autor TASR
Tisovec 21. júla (TASR) – Spustenie zberu kuchynského odpadu v Tisovci v okrese Rimavská Sobota sprevádzajú problémy a nevôľa občanov. Ako pre TASR uviedol prednosta tisovského mestského úradu (MsÚ) Tibor Tokár, niektorí dôverníci bytových domov odmietli prevziať zberné nádoby, iní nesúhlasia so systémom, akým mesto zber kuchynského odpadu uskutočňuje. Napriek tomu dokázala samospráva od zavedenia zberu na začiatku júla vyzbierať vyše 700 kilogramov (kg) kuchynského odpadu.
Zber kuchynského odpadu zaviedli v Tisovci pilotne už v marci v troch bytovkách, od júla ho rozšírili plošne na všetky bytové domy. Ich obyvatelia dostali štartovacie balíčky pozostávajúce z desaťlitrových košíkov s 25 kusmi biologicky rozložiteľných vrecúšok. V spoločných interiérových priestoroch bytových domov spolu so spoločnosťou zabezpečujúcou zber kuchynského odpadu umiestnili 60-litrové zberné nádoby.
Mesto obyvateľov bytových domov, ich správcov a domovníkov vyzvalo, aby každý týždeň vyložili spoločnú zbernú nádobu pred vchod a zabezpečili tak jej výmenu. Pri v poradí druhom zbere, ktorý sa uskutočnil v utorok (20. 7.), sa tak však stalo len v 63 percentách prípadov. Samospráva sa okrem toho stretla aj s nevôľou, keď sa obyvatelia nechceli do zberu kuchynského odpadu zapojiť vôbec.
„Niektorí správcovia odmietli prevziať štartovacie balíčky pre občanov a zberné nádoby s tým, že oni kuchynský odpad zbierať nebudú. Máme aj spätnú väzbu z jednej bytovky, že nám košíky a zbernú nádobu radšej vrátia,“ prezradil Tokár s tým, že časť obyvateľov nesúhlasí so systémom, ktorý mesto pre zber kuchynského odpadu zaviedlo. Obávať sa majú najmä zápachu, ten je podľa prednostu MsÚ možné eliminovať správnym uzatvorením zbernej nádoby.
„Tento systém zberu sme zvolili z toho dôvodu, že v spoločných bytových priestoroch je chladnejšie ako v exteriéri,“ uviedol Tokár. Ak by boli zberné nádoby umiestnené na kontajnerových stojiskách, mesto by vraj nemohlo predchádzať takým rizikám, ako je výskyt hlodavcov či hmyzu, a zabrániť vzniku zápachu rozkladajúceho sa odpadu na priamom slnku. Kontajnery s kuchynským odpadom by sa tiež podľa slov prednostu MsÚ mohli stať terčom záujmu neprispôsobivých občanov.
Samospráva sa v nasledujúcom období pokúsi od obyvateľov získať ďalšiu spätnú väzbu a vysvetliť verejnosti pozitíva aktuálne platného systému zberu kuchynského odpadu. „Ak budú problémy pretrvávať, budeme ho nútení prehodnotiť a vyložiť na kontajnerové stojiská 120- alebo 240-litrové zberné nádoby,“ uzavrel Tokár.
Zber kuchynského odpadu zaviedli v Tisovci pilotne už v marci v troch bytovkách, od júla ho rozšírili plošne na všetky bytové domy. Ich obyvatelia dostali štartovacie balíčky pozostávajúce z desaťlitrových košíkov s 25 kusmi biologicky rozložiteľných vrecúšok. V spoločných interiérových priestoroch bytových domov spolu so spoločnosťou zabezpečujúcou zber kuchynského odpadu umiestnili 60-litrové zberné nádoby.
Mesto obyvateľov bytových domov, ich správcov a domovníkov vyzvalo, aby každý týždeň vyložili spoločnú zbernú nádobu pred vchod a zabezpečili tak jej výmenu. Pri v poradí druhom zbere, ktorý sa uskutočnil v utorok (20. 7.), sa tak však stalo len v 63 percentách prípadov. Samospráva sa okrem toho stretla aj s nevôľou, keď sa obyvatelia nechceli do zberu kuchynského odpadu zapojiť vôbec.
„Niektorí správcovia odmietli prevziať štartovacie balíčky pre občanov a zberné nádoby s tým, že oni kuchynský odpad zbierať nebudú. Máme aj spätnú väzbu z jednej bytovky, že nám košíky a zbernú nádobu radšej vrátia,“ prezradil Tokár s tým, že časť obyvateľov nesúhlasí so systémom, ktorý mesto pre zber kuchynského odpadu zaviedlo. Obávať sa majú najmä zápachu, ten je podľa prednostu MsÚ možné eliminovať správnym uzatvorením zbernej nádoby.
„Tento systém zberu sme zvolili z toho dôvodu, že v spoločných bytových priestoroch je chladnejšie ako v exteriéri,“ uviedol Tokár. Ak by boli zberné nádoby umiestnené na kontajnerových stojiskách, mesto by vraj nemohlo predchádzať takým rizikám, ako je výskyt hlodavcov či hmyzu, a zabrániť vzniku zápachu rozkladajúceho sa odpadu na priamom slnku. Kontajnery s kuchynským odpadom by sa tiež podľa slov prednostu MsÚ mohli stať terčom záujmu neprispôsobivých občanov.
Samospráva sa v nasledujúcom období pokúsi od obyvateľov získať ďalšiu spätnú väzbu a vysvetliť verejnosti pozitíva aktuálne platného systému zberu kuchynského odpadu. „Ak budú problémy pretrvávať, budeme ho nútení prehodnotiť a vyložiť na kontajnerové stojiská 120- alebo 240-litrové zberné nádoby,“ uzavrel Tokár.
