V drevenom objekte zapustenom 40 až 80 centimetrov do zeme bolo možné udržať počas zimných dní priemernú teplotu na úrovni 12 stupňov Celzia, naopak, v lete to bolo príjemné chladné miesto.
Autor TASR
Michalovce 18. októbra (TASR) - Národopisnú a archeologickú expozíciu Zemplínskeho múzea (ZM) v Michalovciach doplní o niekoľko dní jedna novinka. Konkrétne pôjde o objekt starobylej polozemnice, ktoré si v časoch raného stredoveku budovali na našom území starí Slovania.
"V regióne Michaloviec sa našlo zopár slovanských sídliskových objektov napríklad v lokalite Hrádok či Hnojné. Neboli síce presne také, aký momentálne budujeme v areáli múzea, ale tento typ polozemnice bol veľmi často používaný. Mal dobré tepelno-izolačné vlastnosti, v zime v ňom vedela prežiť celá rodina," uviedol pre TASR riaditeľ ZM Maroš Demko.
V drevenom objekte zapustenom 40 až 80 centimetrov do zeme bolo možné udržať počas zimných dní priemernú teplotu na úrovni 12 stupňov Celzia, naopak, v lete to bolo príjemné chladné miesto. "V polozemnici sa väčšinou iba prespávalo, takéto stavby z raného stredoveku neboli trvalými obydliami, boli obývané iba niekoľko sezón," informoval Štefan Olšav, mladý študent archeológie, ktorý sa v týchto dňoch v areáli múzea podieľa na výstavbe spomínaného slovanského domu pôvodnými technikami.
"Pracujeme s tesárskymi spojmi, využívame prírodné materiály - vŕbové prútie, rákosie, tvrdé dubové drevo, ktoré je najvhodnejšie na stavbu takýchto objektov. Drevo a prútie sme potreli mazanicou, akoby dávnou stredovekou omietkou, ktorá sa kedysi vyrábala z ílovitej pôdy, pliev, slamy, sena a vody," vysvetlil mladý študent.
Múzeum realizuje výstavbu spomínaného objektu z prostriedkov programu Košického samosprávneho kraja (KSK) s názvom Terra Incognita. Polozemnica bude po dokončení vybavená replikami slovanskej keramiky a ľanovým plátnom, ktoré v minulosti slúžilo na výrobu odevov. Projekt zahŕňa aj realizáciu tvorivých dielní pre návštevníkov múzea, prostredníctvom ktorých sa v krátkom čase zoznámia s kultúrou a spôsobom života starých Slovanov, ako aj ich niekdajšími pracovnými postupmi.
"V regióne Michaloviec sa našlo zopár slovanských sídliskových objektov napríklad v lokalite Hrádok či Hnojné. Neboli síce presne také, aký momentálne budujeme v areáli múzea, ale tento typ polozemnice bol veľmi často používaný. Mal dobré tepelno-izolačné vlastnosti, v zime v ňom vedela prežiť celá rodina," uviedol pre TASR riaditeľ ZM Maroš Demko.
V drevenom objekte zapustenom 40 až 80 centimetrov do zeme bolo možné udržať počas zimných dní priemernú teplotu na úrovni 12 stupňov Celzia, naopak, v lete to bolo príjemné chladné miesto. "V polozemnici sa väčšinou iba prespávalo, takéto stavby z raného stredoveku neboli trvalými obydliami, boli obývané iba niekoľko sezón," informoval Štefan Olšav, mladý študent archeológie, ktorý sa v týchto dňoch v areáli múzea podieľa na výstavbe spomínaného slovanského domu pôvodnými technikami.
"Pracujeme s tesárskymi spojmi, využívame prírodné materiály - vŕbové prútie, rákosie, tvrdé dubové drevo, ktoré je najvhodnejšie na stavbu takýchto objektov. Drevo a prútie sme potreli mazanicou, akoby dávnou stredovekou omietkou, ktorá sa kedysi vyrábala z ílovitej pôdy, pliev, slamy, sena a vody," vysvetlil mladý študent.
Múzeum realizuje výstavbu spomínaného objektu z prostriedkov programu Košického samosprávneho kraja (KSK) s názvom Terra Incognita. Polozemnica bude po dokončení vybavená replikami slovanskej keramiky a ľanovým plátnom, ktoré v minulosti slúžilo na výrobu odevov. Projekt zahŕňa aj realizáciu tvorivých dielní pre návštevníkov múzea, prostredníctvom ktorých sa v krátkom čase zoznámia s kultúrou a spôsobom života starých Slovanov, ako aj ich niekdajšími pracovnými postupmi.