Banská Bystrica 28. januára (TASR) - O fašiangových tradíciách i zaujímavostiach, ktorými sa ľudia v tomto období riadili, porozpráva 31. januára o 17.00 h v Thurzovom dome Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici etnologička Katarína Nádaská. V prednáške Fašiangy šialené sa návštevníci dozvedia aj o tom, kde sa zrodili zvieracie masky a prečo sa počas fašiangov chodilo na obchôdzky, konali sa svadby či rituálne sánkovačky. TASR o tom informovala Dana Kurtíková, manažérka múzea.

Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch a končia sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou. Ich dĺžka sa riadi podľa toho, na aký dátum v danom roku vychádzajú sviatky Veľkej noci. Obdobie fašiangov sa spájalo s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari, hlavne magickými spôsobmi.

"Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať," vysvetlila Nádaská.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou.

"V minulosti sa zakáľalo na fašiangy skoro v každej rodine, nielen tam, kde chystali svadbu. Slovenské zakáľačky boli povestné, navzájom si vypomáhala nielen rodina, ale i susedia. Na stole nechýbali šišky, fánky, pampúšiky, ktoré patrili medzi výdatnejšie pochúťky. Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V januári a vo februári sa preto konalo najviac svadieb," priblížila Nádaská.

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice sa končili v utorok polnočným pochovávaním basy pred Popolcovou stredou.