Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Františkánsky kláštor je významná kultúrna pamiatka zo 17. storočia, ktorá je súčasťou historického centra Kremnice.
Autor TASR
Kremnica 29. marca (TASR) - Františkánsky kláštor v historickom centre Kremnice čaká významná rekonštrukcia zameraná na sanáciu vlhkosti. Podporená by mala byť dotáciou vo výške 830.000 eur, žiadateľom je rímskokatolícka cirkev. Vyplýva to z informácií o podporených žiadostiach zverejnených na portáli dotácií Ministerstva kultúry SR.
"Naša žiadosť bola cielená na najkritickejšiu časť a na vyriešenie najdôležitejšieho problému historických budov, a to je sanácia vlhkosti. Dotácia má z 80 percent pokryť náklady na komplexné riešenie vnikajúcich vôd do objektu a stav zavlhnutia múrov vrátane odstránenia tých stavebných zásahov z minulosti, ktoré stav zavlhnutia ešte zhoršili," priblížil pre TASR riaditeľ Biskupského úradu z Banskobystrickej diecézy Martin Dado.
Františkánsky kláštor je významná kultúrna pamiatka zo 17. storočia, ktorá je súčasťou historického centra Kremnice. V kláštore pôsobila 300 rokov rehoľa františkánov. V roku 1949 boli františkáni násilne odvlečení komunistickým režimom a kláštor bol opustený. V súčasnosti je objekt v zlom technickom stave, v uplynulých rokoch sa tam uskutočňovali viaceré záchranné práce.
"Dôležité je, že sa podarilo udržať budovu zastrešenú a provizórne odviesť dažďové vody spriechodnením pôvodnej barokovej kanalizácie. Vzhľadom na mohutný invazívny zásah bývalého štátneho podniku Pamiatkostav zostala budova kláštora bez fasádnych omietok a pôvodných kamenných dlažieb. V podstate je v stave holomúrov," skonštatoval Dado.
Dotácia, o ktorú cirkev žiadala v rámci výzvy rezortu kultúry, je určená na riešenie problému so zavĺhaním pamiatky, náklady na celkovú rekonštrukciu kláštorného komplexu sú niekoľkonásobne vyššie. Podľa odborného posudku, ktorý si dala pred niekoľkými rokmi vypracovať Banskobystrická diecéza, by celková obnova kláštora stála v tom čase viac ako sedem miliónov eur. V prípade komplexnej rekonštrukcie kláštora má však cirkev pripravenú víziu jeho možného budúceho využitia.
"V prvom rade by sme chceli objekt bezpečne sprístupniť. Priľahlé časti pri vstupe uvažujeme využiť pre potreby verejnosti. Druhé a tretie nadzemné podlažie, ktoré slúžilo pôvodne na ubytovanie františkánov, by sme chceli sprístupniť ako ubytovaciu časť," načrtol Dado s tým, že v zadnom krídle a suteréne by mohol pôsobiť napríklad sociálny podnik.
"Naša žiadosť bola cielená na najkritickejšiu časť a na vyriešenie najdôležitejšieho problému historických budov, a to je sanácia vlhkosti. Dotácia má z 80 percent pokryť náklady na komplexné riešenie vnikajúcich vôd do objektu a stav zavlhnutia múrov vrátane odstránenia tých stavebných zásahov z minulosti, ktoré stav zavlhnutia ešte zhoršili," priblížil pre TASR riaditeľ Biskupského úradu z Banskobystrickej diecézy Martin Dado.
Františkánsky kláštor je významná kultúrna pamiatka zo 17. storočia, ktorá je súčasťou historického centra Kremnice. V kláštore pôsobila 300 rokov rehoľa františkánov. V roku 1949 boli františkáni násilne odvlečení komunistickým režimom a kláštor bol opustený. V súčasnosti je objekt v zlom technickom stave, v uplynulých rokoch sa tam uskutočňovali viaceré záchranné práce.
"Dôležité je, že sa podarilo udržať budovu zastrešenú a provizórne odviesť dažďové vody spriechodnením pôvodnej barokovej kanalizácie. Vzhľadom na mohutný invazívny zásah bývalého štátneho podniku Pamiatkostav zostala budova kláštora bez fasádnych omietok a pôvodných kamenných dlažieb. V podstate je v stave holomúrov," skonštatoval Dado.
Dotácia, o ktorú cirkev žiadala v rámci výzvy rezortu kultúry, je určená na riešenie problému so zavĺhaním pamiatky, náklady na celkovú rekonštrukciu kláštorného komplexu sú niekoľkonásobne vyššie. Podľa odborného posudku, ktorý si dala pred niekoľkými rokmi vypracovať Banskobystrická diecéza, by celková obnova kláštora stála v tom čase viac ako sedem miliónov eur. V prípade komplexnej rekonštrukcie kláštora má však cirkev pripravenú víziu jeho možného budúceho využitia.
"V prvom rade by sme chceli objekt bezpečne sprístupniť. Priľahlé časti pri vstupe uvažujeme využiť pre potreby verejnosti. Druhé a tretie nadzemné podlažie, ktoré slúžilo pôvodne na ubytovanie františkánov, by sme chceli sprístupniť ako ubytovaciu časť," načrtol Dado s tým, že v zadnom krídle a suteréne by mohol pôsobiť napríklad sociálny podnik.
