Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svoje zručnosti získavali garbiari v južnom Nemecku. Svedčí o tom aj brezovský názov, ktorý je v originálnom nárečí garbár, čo vychádza z nemeckého gerber, uviedol historik Matúš Valihora.
Autor TASR
Brezová pod Bradlom 11. júna (TASR) – Garbiarstvo, čiže spracovanie kože, bolo v Brezovej pod Bradlom najpočetnejším a najrozšírenejším remeslom, ktorému sa v polovici 19. storočia venovalo viac ako 300 obyvateľov. Postupne prechádzalo na manufaktúrnu výrobu, garbiarov ubúdalo a v roku 1980 v meste zatvorili poslednú fabriku, ktorá sa tomuto remeslu venovala.
Garbiari pôvodne patrili do ševcovského cechu, od ktorého sa oddelili. "Nevieme presný vznik, keďže pôvodné artikuly cechu sa stratili a nové boli vydané až v roku 1833. V bývalom stoličnom archíve v Nitre je však dokument, ktorý potvrdzuje existenciu cechu už v roku 1766," uviedol pre TASR historik Matúš Valihora.
Pred samotným spracovaním kože ju najskôr garbiari namáčali do studenej vody v močidlách, ktorých bývalo v Brezovej pod Bradlom množstvo. Po rozmoknutí ju vyprali, aby sa zbavila blata a špiny a následne podmazali na holej strane roztokom popola a vápna. "Takéto ich na noc poskladali na malé hromádky a na druhý deň skoro ráno na strúhadle, čo je drevený pologuľatý špalok, obojručným garbiarskym nožom z nej šklbali vlnu. Tým sa vlna oddelila od kože. Tú očistili a takú predávali," doplnil historik.
Svoje zručnosti získavali garbiari v južnom Nemecku. "Svedčí o tom aj brezovský názov, ktorý je v originálnom nárečí garbár, čo vychádza z nemeckého gerber. Garbiari sa delili na hrubých a malých. Malí spracovávali ovčie kože na vnútro oblečení, hrubí zväčša kože z hovädzieho dobytka, ktoré sa používali predovšetkým na podošvy topánok," spresnil historik.
Garbiarov z Brezovej pod Bradlom preslávila hlavne literárna postava sváka Ragana, ktorého vytvoril spisovateľ Elo Šándor. "Sváko Ragan má predlohu v reálnej postave brezovského rodáka Martina Lacka, ktorý bol naozaj členom cechu garbiarov. Treba však povedať, že v tejto postave Šándor poskladal povahy viacerých Brezovanov. Mnohí sa v ňom spoznali a traduje sa, že neboli práve nadšení stvárnením, akého sa dočkali," vysvetlil Valihora.
Remeslo sa v súčasnosti už nevyužíva. "Keď som pripravoval v brezovskom múzeu časť o garbiarstve, stretol som sa s ľuďmi, ktorí mi ešte dokázali presne popísať aj s názvoslovím postup práce. Ale dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky," doplnil historik.
Garbiari pôvodne patrili do ševcovského cechu, od ktorého sa oddelili. "Nevieme presný vznik, keďže pôvodné artikuly cechu sa stratili a nové boli vydané až v roku 1833. V bývalom stoličnom archíve v Nitre je však dokument, ktorý potvrdzuje existenciu cechu už v roku 1766," uviedol pre TASR historik Matúš Valihora.
Pred samotným spracovaním kože ju najskôr garbiari namáčali do studenej vody v močidlách, ktorých bývalo v Brezovej pod Bradlom množstvo. Po rozmoknutí ju vyprali, aby sa zbavila blata a špiny a následne podmazali na holej strane roztokom popola a vápna. "Takéto ich na noc poskladali na malé hromádky a na druhý deň skoro ráno na strúhadle, čo je drevený pologuľatý špalok, obojručným garbiarskym nožom z nej šklbali vlnu. Tým sa vlna oddelila od kože. Tú očistili a takú predávali," doplnil historik.
Svoje zručnosti získavali garbiari v južnom Nemecku. "Svedčí o tom aj brezovský názov, ktorý je v originálnom nárečí garbár, čo vychádza z nemeckého gerber. Garbiari sa delili na hrubých a malých. Malí spracovávali ovčie kože na vnútro oblečení, hrubí zväčša kože z hovädzieho dobytka, ktoré sa používali predovšetkým na podošvy topánok," spresnil historik.
Garbiarov z Brezovej pod Bradlom preslávila hlavne literárna postava sváka Ragana, ktorého vytvoril spisovateľ Elo Šándor. "Sváko Ragan má predlohu v reálnej postave brezovského rodáka Martina Lacka, ktorý bol naozaj členom cechu garbiarov. Treba však povedať, že v tejto postave Šándor poskladal povahy viacerých Brezovanov. Mnohí sa v ňom spoznali a traduje sa, že neboli práve nadšení stvárnením, akého sa dočkali," vysvetlil Valihora.
Remeslo sa v súčasnosti už nevyužíva. "Keď som pripravoval v brezovskom múzeu časť o garbiarstve, stretol som sa s ľuďmi, ktorí mi ešte dokázali presne popísať aj s názvoslovím postup práce. Ale dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky," doplnil historik.
