Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Etnologický fond GMM tvorí v súčasnosti 11.435 predmetov.
Autor TASR
Rimavská Sobota 3. septembra (TASR) - Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote získalo do svojho etnologického fondu ojedinelé gubárske náradie a ukážku výrobkov gubárky Anny Galisovej zo Šivetíc. Na nákup využilo dotáciu z Fondu na podporu umenia.
Ako pre TASR uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová, získali masívne gubárske krosná, ktoré doteraz v zbierkach múzea absentovali, kolovrat na stáčanie útku, vlnenú gubu, vlnené koberce, tzv. surovice, prehoz a vlnenú hlavnicu.
Galisová sa zhotovovaniu gúb začala venovať v roku 1980, keď pracovala i pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave. Zhotovovať guby sa učila od majsterky ľudovej umeleckej výroby Amálie Didekovej, rovnako pôsobiacej v Šiveticiach. "Do obce sa tradícia výroby gúb rozšírila z neďalekej Jelšavy, ktorá patrila v minulosti k strediskám gubárskej výroby s počiatkom už v 18. storočí," priblížila Pulišová.
Keďže v 50. rokoch 20. storočia pôsobil na Slovensku už len jeden výrobca gúb, a to práve v Jelšave, ÚĽUV sa rozhodol v roku 1958 zriadiť priemyselnú výrobu gúb v Klenovci, nadväzujúc na tamojšiu súkennícku tradíciu. Tam bola postavená aj práčovňa, kde si chodili vlnu na guby prať aj gubári zo Šivetíc.
Etnologický fond GMM tvorí v súčasnosti 11.435 predmetov. Dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré patrí i gubárstvo.
Ako pre TASR uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová, získali masívne gubárske krosná, ktoré doteraz v zbierkach múzea absentovali, kolovrat na stáčanie útku, vlnenú gubu, vlnené koberce, tzv. surovice, prehoz a vlnenú hlavnicu.
Galisová sa zhotovovaniu gúb začala venovať v roku 1980, keď pracovala i pre Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave. Zhotovovať guby sa učila od majsterky ľudovej umeleckej výroby Amálie Didekovej, rovnako pôsobiacej v Šiveticiach. "Do obce sa tradícia výroby gúb rozšírila z neďalekej Jelšavy, ktorá patrila v minulosti k strediskám gubárskej výroby s počiatkom už v 18. storočí," priblížila Pulišová.
Keďže v 50. rokoch 20. storočia pôsobil na Slovensku už len jeden výrobca gúb, a to práve v Jelšave, ÚĽUV sa rozhodol v roku 1958 zriadiť priemyselnú výrobu gúb v Klenovci, nadväzujúc na tamojšiu súkennícku tradíciu. Tam bola postavená aj práčovňa, kde si chodili vlnu na guby prať aj gubári zo Šivetíc.
Etnologický fond GMM tvorí v súčasnosti 11.435 predmetov. Dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré patrí i gubárstvo.
