Už dva roky je však historický tunel zasypaný zeminou a hoci turisti by uvítali jeho obnovu, nateraz tomu nič nenasvedčuje.
Autor TASR
Banská Bystrica 12. septembra (TASR) – Tunel v Kremnických vrchoch, známy ako Görgeiho tunel, slúžil ako spojnica medzi banskobystrickou a kremnickou stranou. Vedie tadiaľ turistická trasa, ktorá od horského strediska na Skalke až po Tajov má približne desať kilometrov. Hrebeň Kremnických vrchov je zaujímavým terénom pre letnú i zimnú turistiku. Už dva roky je však historický tunel zasypaný zeminou a hoci turisti by uvítali jeho obnovu, nateraz tomu nič nenasvedčuje.
Podľa Dušana Kaliského, predsedu Klubu slovenských turistov Lokomotíva, Banská Bystrica, mal byť Görgeiho tunel už dávno vyhlásený za technickú pamiatku. Dnes pripomína skôr starú banskú štôlňu. Má asi 14 metrov, no kedysi bol minimálne dvakrát taký dlhý.
"Nie je presne určené, kedy vznikol, ale počíta sa, že koncom 15. storočia a vybudoval ho Thurzo za Fuggerove peniaze. Slúžil na prepravu medi a striebra zo Starých Hôr, Tajova, Španej Doliny a Banskej Bystrice do kremnickej mincovne. Bola to najkratšia cesta. Je to skalné bralo, dal sa tam urobiť iba tunel," priblížil Kaliský.
Turisti i dobrovoľníci dobový tunel obnovili a vyčistili asi pred dvoma desiatkami rokov. Mali odborný projekt a práce prebiehali pod banským dozorom. Vtedy na to dostali 25.000 slovenských korún. Urobili sa tam banské výstuže a výdreva z listnatých stromov. Pred dvomi rokmi tunel opäť zavalilo. Podľa Kaliského hlavnou príčinou boli dažde, ktoré narušili vrstvy okolo tunela smerom na kremnickú stranu, tie sa zosunuli a prelomili výdrevu.
"Musia sa tam urobiť kamenné portály, aby to vydržalo. Chceli by sme osloviť košickú alebo ostravskú banskú vysokú školu, aby k tomu vypracovali projekt. Sú tam dva turistické chodníky, jeden vedie cez tunel, druhý ide po hrebeni a čo je horšie, ani ten už nie je bezpečný. Odhadujem, že kompletná obnova tejto turistickej lokality, vrátane tunela, by potrebovala 40.000 až 50.000 eur," dodal Kaliský. Podľa neho pomocnú ruku by mala podať aj oblastná organizácia cestovného ruchu.
Tunel dostal neoficiálne pomenovanie po uhorskom povstaleckom generálovi Artúrovi Görgeim, ktorý banícky tunel využil v roku 1849 pri ústupe pred rakúskym cisárskym vojskom. Po prechode dal generál tunel zavaliť, aby ho cisárske vojsko nemohlo nasledovať. Dôležitú úlohu zohral aj v SNP, keď tadiaľ partizáni preniesli poklad z kremnickej mincovne do Národnej banky v Banskej Bystrici. Po prechode tunel opäť zasypali.
Podľa Dušana Kaliského, predsedu Klubu slovenských turistov Lokomotíva, Banská Bystrica, mal byť Görgeiho tunel už dávno vyhlásený za technickú pamiatku. Dnes pripomína skôr starú banskú štôlňu. Má asi 14 metrov, no kedysi bol minimálne dvakrát taký dlhý.
"Nie je presne určené, kedy vznikol, ale počíta sa, že koncom 15. storočia a vybudoval ho Thurzo za Fuggerove peniaze. Slúžil na prepravu medi a striebra zo Starých Hôr, Tajova, Španej Doliny a Banskej Bystrice do kremnickej mincovne. Bola to najkratšia cesta. Je to skalné bralo, dal sa tam urobiť iba tunel," priblížil Kaliský.
Turisti i dobrovoľníci dobový tunel obnovili a vyčistili asi pred dvoma desiatkami rokov. Mali odborný projekt a práce prebiehali pod banským dozorom. Vtedy na to dostali 25.000 slovenských korún. Urobili sa tam banské výstuže a výdreva z listnatých stromov. Pred dvomi rokmi tunel opäť zavalilo. Podľa Kaliského hlavnou príčinou boli dažde, ktoré narušili vrstvy okolo tunela smerom na kremnickú stranu, tie sa zosunuli a prelomili výdrevu.
"Musia sa tam urobiť kamenné portály, aby to vydržalo. Chceli by sme osloviť košickú alebo ostravskú banskú vysokú školu, aby k tomu vypracovali projekt. Sú tam dva turistické chodníky, jeden vedie cez tunel, druhý ide po hrebeni a čo je horšie, ani ten už nie je bezpečný. Odhadujem, že kompletná obnova tejto turistickej lokality, vrátane tunela, by potrebovala 40.000 až 50.000 eur," dodal Kaliský. Podľa neho pomocnú ruku by mala podať aj oblastná organizácia cestovného ruchu.
Tunel dostal neoficiálne pomenovanie po uhorskom povstaleckom generálovi Artúrovi Görgeim, ktorý banícky tunel využil v roku 1849 pri ústupe pred rakúskym cisárskym vojskom. Po prechode dal generál tunel zavaliť, aby ho cisárske vojsko nemohlo nasledovať. Dôležitú úlohu zohral aj v SNP, keď tadiaľ partizáni preniesli poklad z kremnickej mincovne do Národnej banky v Banskej Bystrici. Po prechode tunel opäť zasypali.