Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Argumenty ministra nič nemenia na fakte, že výstavba novej fosílnej infraštruktúry je v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia, skonštatovala K. Juríková.
Autor TASR
Bratislava 3. januára (TASR) - Zamietnutie rozkladu (odvolania) vo veci postavenia terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Bratislave je výsmechom vedeckému konsenzu o riešení klimatickej krízy. V reakcii na rozhodnutie rozkladovej komisie ministerstva životného prostredia to uviedla organizácia Greenpeace Slovensko, ktorá rozklad podala. Zároveň potvrdila, že plánuje aj ďalšie kroky, ktoré však nateraz nebude bližšie špecifikovať.
"Argumenty ministra nič nemenia na fakte, že výstavba novej fosílnej infraštruktúry je v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Doplnila, že riešenie únikov metánu z plynovej infraštruktúry, akou je LNG terminál, je zodpovednosťou každej krajiny.
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) v rozhodnutí podľa Juríkovej zavádza. Minister tvrdí, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnej dobe výrazný prechod na nízko-emisné alternatívne technológie. Greenpeace reagoval, že tento argument je v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a rady.
LNG terminál má byť podľa zámeru zdrojom plynu pre Slovensko, ktorý bude môcť využiť verejný sektor či domácnosti. Juríková to však považuje za nezmysel. "Navrhovaný terminál ma primárne slúžiť na skvapalňovanie plynu pre lodnú dopravu, preto spomínať verejný sektor či domácnosti je nielen nepresné, ale tiež to totálne nezodpovedá realite toho, kam musíme ako spoločnosť smerovať," podotkla.
Juríková doplnila, že ak chce Slovensko zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre domácnosti, potrebuje investovať napríklad do obnovy budov, obnoviteľných zdrojov energie či vzniku energetických komunít. "Je nezmysel pokračovať v investíciách do infraštruktúry, ktorá je predurčená na zánik. Posledná klimatická konferencia COP28 vyslala jasný signál, že sa končí éra fosílnych palív," skonštatovala šéfka Greenpeace Slovensko.
Minister životného prostredia Taraba súhlasí s postavením LNG v Bratislave. V odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Pri rozhodovaní sa stotožnil s odporúčaniami tzv. rozkladovej komisie. Zdôraznil, že v záverečnom stanovisku bolo stanovených vyše 50 dodatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne terminálu a zníženia negatívnych vplyvov pri výstavbe.
Súhlasné záverečné stanovisko z procesu EIA vydal envirorezort v marci 2023 a odporučil vybudovanie LNG terminálu. Proti tomu doručili rozklady organizácie Greenpeace Slovensko a Znepokojené matky.
Terminál, ktorý chce postaviť spoločnosť Verejné prístavy, má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko. Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.
"Argumenty ministra nič nemenia na fakte, že výstavba novej fosílnej infraštruktúry je v rozpore s dosiahnutím cieľov Parížskej dohody udržať oteplenie pod 1,5 stupňa Celzia. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Doplnila, že riešenie únikov metánu z plynovej infraštruktúry, akou je LNG terminál, je zodpovednosťou každej krajiny.
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) v rozhodnutí podľa Juríkovej zavádza. Minister tvrdí, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnej dobe výrazný prechod na nízko-emisné alternatívne technológie. Greenpeace reagoval, že tento argument je v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a rady.
LNG terminál má byť podľa zámeru zdrojom plynu pre Slovensko, ktorý bude môcť využiť verejný sektor či domácnosti. Juríková to však považuje za nezmysel. "Navrhovaný terminál ma primárne slúžiť na skvapalňovanie plynu pre lodnú dopravu, preto spomínať verejný sektor či domácnosti je nielen nepresné, ale tiež to totálne nezodpovedá realite toho, kam musíme ako spoločnosť smerovať," podotkla.
Juríková doplnila, že ak chce Slovensko zabezpečiť energetickú bezpečnosť pre domácnosti, potrebuje investovať napríklad do obnovy budov, obnoviteľných zdrojov energie či vzniku energetických komunít. "Je nezmysel pokračovať v investíciách do infraštruktúry, ktorá je predurčená na zánik. Posledná klimatická konferencia COP28 vyslala jasný signál, že sa končí éra fosílnych palív," skonštatovala šéfka Greenpeace Slovensko.
Minister životného prostredia Taraba súhlasí s postavením LNG v Bratislave. V odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Pri rozhodovaní sa stotožnil s odporúčaniami tzv. rozkladovej komisie. Zdôraznil, že v záverečnom stanovisku bolo stanovených vyše 50 dodatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne terminálu a zníženia negatívnych vplyvov pri výstavbe.
Súhlasné záverečné stanovisko z procesu EIA vydal envirorezort v marci 2023 a odporučil vybudovanie LNG terminálu. Proti tomu doručili rozklady organizácie Greenpeace Slovensko a Znepokojené matky.
Terminál, ktorý chce postaviť spoločnosť Verejné prístavy, má byť umiestnený v bratislavskom verejnom prístave, na hlavnom toku Dunaja a na polostrove prístavného bazéna Pálenisko. Plocha areálu navrhovanej činnosti zaberá 5500 štvorcových metrov. V blízkosti sa nachádza Prístavný most. Náklady na výstavbu odhaduje investor približne na 40 miliónov eur bez DPH.
