Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aktivistky Greenpeace Slovensko skočili v špeciálnej ochrannej výstroji do rieky Nitra. S transparentom Viete, čo pláva v Nitre?
Autor TASR
,aktualizované Prievidza 9. júla (TASR) - Organizácia Greenpeace Slovensko sa zapojila do európskej kampane Big Jump. Chce tak znovu upozorniť na znečistenie rieky Nitra, ktoré vyplýva z jej vlastných meraní aj vedeckých štúdií, ako i jej nedostatočnú ochranu. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) plánujú opäť premiestniť koryto rieky Nitra, aby urobili miesto pre 12. ťažobný úsek pri Novákoch. To však podľa mimovládnej organizácie nie je v súlade s európskou legislatívou, informovala v pondelok TASR riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková.
Aktivistky Greenpeace Slovensko v nedeľu (8.7.) skočili v špeciálnej ochrannej výstroji do rieky Nitra. S transparentom "Viete, čo pláva v Nitre?" chceli v rámci kampane Big Jump upozorniť na dlhodobé znečistenie a nedostatočnú ochranu rieky Nitra. Opierajú sa pritom o vedeckú štúdiu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. "Tá uvádza, že rieka Nitra je silne až veľmi silne znečistená v dôsledku priemyselnej činnosti. Zo štúdie vyplýva, že brehové sedimenty rieky Nitra sú znečistené ťažkými kovmi, konkrétne ortuťou, kadmiom a zinkom. Na znečistenie rieky upozorňuje aj vedecký tím, ktorý v rokoch 2015 a 2016 sledoval množstvo ťažkých kovov vo svalovine vybraných rýb. Výsledky ukázali vysoké hodnoty ortuti, kadmia a olova vo svalovine jalca hlavatého. Hneď dve európske smernice hovoria, že takéto ryby by sa nemali vôbec konzumovať," spomenula Kohutková.
Prítomnosti toxických látok v rieke Nitra sa venuje Greenpeace Slovensko dlhodobo. V decembri minulého roka organizácia porovnávala kvalitu vody na štyroch miestach. V priebehu troch dní testovala 18-kilometrový úsek toku medzi Novákmi a Partizánskym. "Na troch miestach zo štyroch sme zaznamenali prekročené koncentrácie ortuti, a to po celú dobu troch odberových dní. Objavili sme tiež vysoké koncentrácie arzénu a nebezpečných halogénových organických látok," pripomenula Kohutková.
Podľa Vodného plánu Slovenska sú bane podľa nej jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov rieky Nitra. "Spoločnosť HBP v tomto momente tlačí na otvorenie 12. ťažobného úseku, v rámci budovania ktorého plánuje prekladať časť koryta. To by predstavovalo výrazný zásah do stavu rieky Nitra. Prekládka koryta je aj proti Rámcovej smernici o vode. Podľa nej má Slovensko povinnosť zabrániť povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav rieky Nitra," tvrdí.
Otvorenie 12. ťažobného poľa a prekládka rieky predstavujú podľa mimovládnej organizácie hrozbu pre región, ktorý už aj tak dlhodobo čelí znečisteniu. "Už pred desiatimi rokmi museli kvôli baniam koryto prekladať. Doteraz nevieme, aký vplyv to bude mať na región, životné prostredie a najmä zdravie obyvateľstva hornej Nitry," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko.
"V rámci konania o posudzovaní vplyvov bol príslušným orgánom 16. novembra 2017 vydaný rozsah hodnotenia, v ňom boli stanovené všeobecné aj špecifické požiadavky, ktoré majú byť vyhodnotené v rámci správy o hodnotení navrhovanej činnosti," reagoval pre TASR hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák. Medzi špecifickými požiadavkami je podľa neho okrem iného uvedená požiadavka vyhodnotiť predpokladaný vplyv preložky rieky Nitra. "V rámci uvedeného konania preto očakávame predloženie správy o hodnotení navrhovanej činnosti," dodal.
HBP chcú otvoriť 12. ťažobný úsek v dobývacom priestore Nováky, zasiahnuť mal územie Novák, Koša a Opatoviec nad Nitrou a nadviazať mal na 11. ťažobný úsek. S ťažbou chcú začať v roku 2023, ukončiť ju o 11 rokov neskôr. Argumentujú pritom zachovaním niekoľko tisícok pracovných miest či strategickým významom v oblasti energetickej bezpečnosti regiónu a štátu.
S otváraním ťažobného úseku nesúhlasili ochranári a časť obyvateľov Opatoviec nad Nitrou a bránili sa, respektíve bránia sa petíciami. Ďalšia ťažba podľa nich môže ohroziť aj životné prostredie. Petíciu rovnako riešili a riešia i banskí odborári, ktorí argumentujú destabilizáciou regiónu. Ich petíciu mal sprevádzať nátlak, odborári to odmietli.
Okrem preložky rieky Nitra si má otvorenie ťažobného úseku vyžiadať i preložku železničnej trate. Tie však zatiaľ nie sú na základe rozhodnutia trenčianskych krajských poslancov z mája tohto roka súčasťou Územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja.
Aktivistky Greenpeace Slovensko v nedeľu (8.7.) skočili v špeciálnej ochrannej výstroji do rieky Nitra. S transparentom "Viete, čo pláva v Nitre?" chceli v rámci kampane Big Jump upozorniť na dlhodobé znečistenie a nedostatočnú ochranu rieky Nitra. Opierajú sa pritom o vedeckú štúdiu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. "Tá uvádza, že rieka Nitra je silne až veľmi silne znečistená v dôsledku priemyselnej činnosti. Zo štúdie vyplýva, že brehové sedimenty rieky Nitra sú znečistené ťažkými kovmi, konkrétne ortuťou, kadmiom a zinkom. Na znečistenie rieky upozorňuje aj vedecký tím, ktorý v rokoch 2015 a 2016 sledoval množstvo ťažkých kovov vo svalovine vybraných rýb. Výsledky ukázali vysoké hodnoty ortuti, kadmia a olova vo svalovine jalca hlavatého. Hneď dve európske smernice hovoria, že takéto ryby by sa nemali vôbec konzumovať," spomenula Kohutková.
Prítomnosti toxických látok v rieke Nitra sa venuje Greenpeace Slovensko dlhodobo. V decembri minulého roka organizácia porovnávala kvalitu vody na štyroch miestach. V priebehu troch dní testovala 18-kilometrový úsek toku medzi Novákmi a Partizánskym. "Na troch miestach zo štyroch sme zaznamenali prekročené koncentrácie ortuti, a to po celú dobu troch odberových dní. Objavili sme tiež vysoké koncentrácie arzénu a nebezpečných halogénových organických látok," pripomenula Kohutková.
Podľa Vodného plánu Slovenska sú bane podľa nej jedným z najvýznamnejších znečisťovateľov rieky Nitra. "Spoločnosť HBP v tomto momente tlačí na otvorenie 12. ťažobného úseku, v rámci budovania ktorého plánuje prekladať časť koryta. To by predstavovalo výrazný zásah do stavu rieky Nitra. Prekládka koryta je aj proti Rámcovej smernici o vode. Podľa nej má Slovensko povinnosť zabrániť povoleniu akejkoľvek aktivity, ktorá by mohla zhoršiť stav rieky Nitra," tvrdí.
Otvorenie 12. ťažobného poľa a prekládka rieky predstavujú podľa mimovládnej organizácie hrozbu pre región, ktorý už aj tak dlhodobo čelí znečisteniu. "Už pred desiatimi rokmi museli kvôli baniam koryto prekladať. Doteraz nevieme, aký vplyv to bude mať na región, životné prostredie a najmä zdravie obyvateľstva hornej Nitry," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko.
"V rámci konania o posudzovaní vplyvov bol príslušným orgánom 16. novembra 2017 vydaný rozsah hodnotenia, v ňom boli stanovené všeobecné aj špecifické požiadavky, ktoré majú byť vyhodnotené v rámci správy o hodnotení navrhovanej činnosti," reagoval pre TASR hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák. Medzi špecifickými požiadavkami je podľa neho okrem iného uvedená požiadavka vyhodnotiť predpokladaný vplyv preložky rieky Nitra. "V rámci uvedeného konania preto očakávame predloženie správy o hodnotení navrhovanej činnosti," dodal.
HBP chcú otvoriť 12. ťažobný úsek v dobývacom priestore Nováky, zasiahnuť mal územie Novák, Koša a Opatoviec nad Nitrou a nadviazať mal na 11. ťažobný úsek. S ťažbou chcú začať v roku 2023, ukončiť ju o 11 rokov neskôr. Argumentujú pritom zachovaním niekoľko tisícok pracovných miest či strategickým významom v oblasti energetickej bezpečnosti regiónu a štátu.
S otváraním ťažobného úseku nesúhlasili ochranári a časť obyvateľov Opatoviec nad Nitrou a bránili sa, respektíve bránia sa petíciami. Ďalšia ťažba podľa nich môže ohroziť aj životné prostredie. Petíciu rovnako riešili a riešia i banskí odborári, ktorí argumentujú destabilizáciou regiónu. Ich petíciu mal sprevádzať nátlak, odborári to odmietli.
Okrem preložky rieky Nitra si má otvorenie ťažobného úseku vyžiadať i preložku železničnej trate. Tie však zatiaľ nie sú na základe rozhodnutia trenčianskych krajských poslancov z mája tohto roka súčasťou Územného plánu veľkého územného celku Trenčianskeho kraja.
