Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Porubäna na medzinárodnú súťaž nominovali po národnej prehliadke bádateľských projektov Scientia Pro Futuro 2011, kde získal najvyššie ocenenie.
Autor TASR
Prešov 14. mája (TASR) – Študent tretieho ročníka Gymnázia J.A. Raymana v Prešove Tibor Porubän si z amerického Houstonu priniesol zlatú medailu, ktorú získal za žiacky bádateľský projekt s názvom Pieskoviská a pôda okresu Prešov ako zdroj pôvodcov larválnej toxokarózy ľudí.
Na Medzinárodnej olympiáde projektov trvaloudržateľného rozvoja I-SWEEEP 2012 sa stretli stredoškoláci zo 70 krajín, ktorí prezentovali projekty zamerané na riešenie problematiky trvaloudržateľného rozvoja v kategóriách: energetika, technológie a životné prostredie.
Porubäna na medzinárodnú súťaž nominovali po národnej prehliadke bádateľských projektov Scientia Pro Futuro 2011, kde získal najvyššie ocenenie. Tému si vybral sám po tom, ako si začal všímať stav verejných priestranstiev vo svojom okolí, správanie ľudí či pohyb túlavých zvierat.
"Zaujímalo ma, ako veľmi sú znečistené verejné priestranstvá a chcel som vymyslieť nejaký projekt pre mesto, pre kraj, ktorý by túto situáciu pomohol riešiť. Teda nájsť spôsob, ako stav zlepšiť, hlavne aby to riešenie bolo využiteľné," hovorí mladý vedec.
Oslovil teda Parazitologický ústav SAV v Košiciach, ktorý sa podobným problémom venuje, ten ho podporil a hradil náklady spojené s projektom.
V rámci výskumnej časti zozbieral vzorky z 82 verejne prístupných pieskovísk a vyše 50 verejných priestranstiev v okrese Prešov. Následne vzorky analyzoval v laboratóriu pod odborným a metodickým vedením RNDr.Ingrid Papajovej.
Študent po zistení kontaminácie pieskovísk a pôdy sa v druhej fáze snažil prírodnými či chemickými látkami zneškodniť vajíčka parazitov. Vysvetlil, že väčšinou išlo o parazity, ktoré sú prenášané trusom najmä túlavých psov a mačiek.
"Dokážu prežiť aj v relatívne chladnejších teplotách do mínus 10 stupňov Celzia. Ich životnosť je v pôde vyše dva až tri roky. Sú to predovšetkým larvy druhu hlístovce," uvádza Porubän.
Gymnazista tvrdí, že projekt nerobil len preto, aby sa zúčastnil na súťaži, chce na ňom pracovať ďalej a dotiahnuť ho do takej fázy, aby sa dal aplikovať v praxi. Zdôraznil, že chce dospieť k riešeniu, ktoré bude účinné, lacné, ľahko realizovateľné a hlavne citlivé k ľuďom a životnému prostrediu.
Z úspechu svojho študenta na medzinárodnej súťaži sa teší aj vedenie gymnázia. Riaditeľ školy Miroslav Krajňák uviedol, že ide o jeden z top úspechov žiakov ich školy.
Na Medzinárodnej olympiáde projektov trvaloudržateľného rozvoja I-SWEEEP 2012 sa stretli stredoškoláci zo 70 krajín, ktorí prezentovali projekty zamerané na riešenie problematiky trvaloudržateľného rozvoja v kategóriách: energetika, technológie a životné prostredie.
Porubäna na medzinárodnú súťaž nominovali po národnej prehliadke bádateľských projektov Scientia Pro Futuro 2011, kde získal najvyššie ocenenie. Tému si vybral sám po tom, ako si začal všímať stav verejných priestranstiev vo svojom okolí, správanie ľudí či pohyb túlavých zvierat.
"Zaujímalo ma, ako veľmi sú znečistené verejné priestranstvá a chcel som vymyslieť nejaký projekt pre mesto, pre kraj, ktorý by túto situáciu pomohol riešiť. Teda nájsť spôsob, ako stav zlepšiť, hlavne aby to riešenie bolo využiteľné," hovorí mladý vedec.
Oslovil teda Parazitologický ústav SAV v Košiciach, ktorý sa podobným problémom venuje, ten ho podporil a hradil náklady spojené s projektom.
V rámci výskumnej časti zozbieral vzorky z 82 verejne prístupných pieskovísk a vyše 50 verejných priestranstiev v okrese Prešov. Následne vzorky analyzoval v laboratóriu pod odborným a metodickým vedením RNDr.Ingrid Papajovej.
Študent po zistení kontaminácie pieskovísk a pôdy sa v druhej fáze snažil prírodnými či chemickými látkami zneškodniť vajíčka parazitov. Vysvetlil, že väčšinou išlo o parazity, ktoré sú prenášané trusom najmä túlavých psov a mačiek.
"Dokážu prežiť aj v relatívne chladnejších teplotách do mínus 10 stupňov Celzia. Ich životnosť je v pôde vyše dva až tri roky. Sú to predovšetkým larvy druhu hlístovce," uvádza Porubän.
Gymnazista tvrdí, že projekt nerobil len preto, aby sa zúčastnil na súťaži, chce na ňom pracovať ďalej a dotiahnuť ho do takej fázy, aby sa dal aplikovať v praxi. Zdôraznil, že chce dospieť k riešeniu, ktoré bude účinné, lacné, ľahko realizovateľné a hlavne citlivé k ľuďom a životnému prostrediu.
Z úspechu svojho študenta na medzinárodnej súťaži sa teší aj vedenie gymnázia. Riaditeľ školy Miroslav Krajňák uviedol, že ide o jeden z top úspechov žiakov ich školy.
