Škola je zapojená do viacerých projektov. Modernizácia vyučovacieho procesu v rámci voliteľných predmetov študentom ponúka bohatú škálu. Čím sú vo vyššom ročníku, tým viac si ich môžu vybrať.
Autor TASR
Banská Bystrica 22. októbra (TASR) – Až 98 percent študentov Gymnázia Andreja Sládkoviča (GAS) v Banskej Bystrici sa dostane na vysoké školy a rovnako vysoká je aj ich zamestnanosť. Na úrade práce končí ledva jedno percento absolventov. Takú má škola spätnú väzbu za posledných päť rokov.
Podľa riaditeľky GAS Ivety Onuškovej o ich školu je záujem, akurát že ponuka gymnázií v Banskej Bystrici je väčšia, než aký je počet študentov. Je ich pretlak najmä, ak v okolitých, blízkych mestách sú gymnáziá tiež.
"Sedem gymnázií v Banskej Bystrici je veľmi veľa. Tri sú štátne, dve cirkevné, jedno športové a jedno súkromné. Z tohto pohľadu máme možno menej žiakov, ale zato bohato naplnené triedy. Momentálne našu školu navštevuje 460 študentov. My seba spolu s Gymnáziom J. G. Tajovského vnímame ako tie najväčšie školy," konštatovala Onušková.
GAS má nadštandardné vzťahy s Univerzitou Mateja Bela (UMB) sídliacou v meste. Spolupracuje s jej piatimi fakultami, pre ktoré je cvičnou školou a budúci "kantori" si u nich cvičia prírodovedné a humanitné predmety. Napokon, veľa absolventov GAS odchádza študovať práve na UMB, ale veľká vlna mieri aj do Brna, Prahy či vzdialenejšieho zahraničia.
Ako pokračuje Onušková, škola je zapojená do viacerých projektov. Modernizácia vyučovacieho procesu v rámci voliteľných predmetov študentom ponúka bohatú škálu. Čím sú vo vyššom ročníku, tým viac si ich môžu vybrať.
Mnohé projekty vytvára škola sama vďaka pedagógom a žiakom. Napríklad v rámci jazykového študenti GAS pravidelne na diaľku komunikujú s rovesníkmi z Jekaterinburgu v anglickom jazyku. Vymieňajú si poznatky a práce, napríklad o histórii svojich miest. Ruskí študenti sa najnovšie dozvedia aj o storočnici školy a histórii jej pomenovania. Takto si cibria jazykové zručnosti. Výnimkou nie sú ani divadelné predstavenia v anglickom jazyku, ktoré naštudujú i v slovenskom. Vlani to bol Tajovského Ženský zákon.
"Naši pedagógovia fungujú so srdcom, učia a vedú deti najmä k tomu, čo je najpodstatnejšie, a to k vzdelaniu. No dávajú im aj kus svojho srdca, lebo to je taká devíza, ktorú máme my, učitelia, hoci ju možno niekedy nevidno," uzavrela Onušková.
Podľa riaditeľky GAS Ivety Onuškovej o ich školu je záujem, akurát že ponuka gymnázií v Banskej Bystrici je väčšia, než aký je počet študentov. Je ich pretlak najmä, ak v okolitých, blízkych mestách sú gymnáziá tiež.
"Sedem gymnázií v Banskej Bystrici je veľmi veľa. Tri sú štátne, dve cirkevné, jedno športové a jedno súkromné. Z tohto pohľadu máme možno menej žiakov, ale zato bohato naplnené triedy. Momentálne našu školu navštevuje 460 študentov. My seba spolu s Gymnáziom J. G. Tajovského vnímame ako tie najväčšie školy," konštatovala Onušková.
GAS má nadštandardné vzťahy s Univerzitou Mateja Bela (UMB) sídliacou v meste. Spolupracuje s jej piatimi fakultami, pre ktoré je cvičnou školou a budúci "kantori" si u nich cvičia prírodovedné a humanitné predmety. Napokon, veľa absolventov GAS odchádza študovať práve na UMB, ale veľká vlna mieri aj do Brna, Prahy či vzdialenejšieho zahraničia.
Ako pokračuje Onušková, škola je zapojená do viacerých projektov. Modernizácia vyučovacieho procesu v rámci voliteľných predmetov študentom ponúka bohatú škálu. Čím sú vo vyššom ročníku, tým viac si ich môžu vybrať.
Mnohé projekty vytvára škola sama vďaka pedagógom a žiakom. Napríklad v rámci jazykového študenti GAS pravidelne na diaľku komunikujú s rovesníkmi z Jekaterinburgu v anglickom jazyku. Vymieňajú si poznatky a práce, napríklad o histórii svojich miest. Ruskí študenti sa najnovšie dozvedia aj o storočnici školy a histórii jej pomenovania. Takto si cibria jazykové zručnosti. Výnimkou nie sú ani divadelné predstavenia v anglickom jazyku, ktoré naštudujú i v slovenskom. Vlani to bol Tajovského Ženský zákon.
"Naši pedagógovia fungujú so srdcom, učia a vedú deti najmä k tomu, čo je najpodstatnejšie, a to k vzdelaniu. No dávajú im aj kus svojho srdca, lebo to je taká devíza, ktorú máme my, učitelia, hoci ju možno niekedy nevidno," uzavrela Onušková.