Dom spadol Hancovcom 4. júna 2010 počas ničivých záplav spojených so zosuvom pôdy v obci Nižná Myšľa.
Autor TASR
,aktualizované Nižná Myšľa 21. júla (TASR) - Dvojročné skúsenosti s bývaním v provizórnom domove - unimobunke v Nižnej Myšli (okr. Košice-okolie), má aj 64-ročná dôchodkyňa Agnesa Hancová. So svojím manželom sa do nej nasťahovala v roku 2010, pár mesiacov potom, ako obec postihli ničivé záplavy spojené so zosuvom pôdy. S manželom prišli hneď o dva domy - nový poschodový a starý domček. Svoj nový "domov" nazývajú jednoducho - buďa.
"Ten život tu sa nedá ani popísať, je hrozný. Keď je horúco, tak idete zomrieť a keď je zima, tak je taká zima, že sa musíte naobliekať," opísala v rozhovore pre TASR Hancová. V zime obkladá nábytok handrami, aby jej nezhnil. Elektrina, ktorou kúria v zime, im na príjemné teplo nestačí.
Pani Hancová hovorí, že život v bunke na okraji dediny nie je vôbec príjemný, nielen kvôli teplotám. "My sme bývali v strede dediny, medzi ľuďmi, tu živej duše nevidíte, ako na poli," vysvetlila. Na okraji Nižnej Myšle je postavená dvadsiatka unimobuniek.
Dom spadol Hancovcom 4. júna 2010, prvé štyri mesiace bývali u syna, potom prišli do unimobunky. "Preniesli sme si len jednu skriňu, sekretár. Musela som si kúpiť novú skriňu, aj tak neviem, kde mám dať veci, niektoré zostali vo vreciach. Veľmi málo nábytku sme zachránili." Kabáty si Hancovci odložili k susede. "Odišla mi aj kuchynská linka."
"Viete, čo je to prísť z veľkého domu do bunky? Manžel dostal infarkt po troch mesiacoch, ako nám spadli domy," opísala pani Hancová. Na novom dome pritom dávali meniť okná len tri týždne predtým, ako spadol. Tie stačili odmontovať a ešte ich plánujú využiť. Hancovci totiž nerezignovali a stále snívajú o novom domčeku. Pozemok už majú, aj plán. Nové obydlie by postavili na pozemku blízko unimobunky. Svoj nový dom, ktorý zničil zosuv pôdy, si našťastie dali poistiť, vyplatené peniaze využijú na novú stavbu.
Pred dvoma rokmi zničili lejaky a s nimi spojené zosuvy pôdy v Nižnej Myšli takmer 30 domov, 26 rodín prišlo o trvalé bydlisko. Obec po veľkých záplavách zachraňovala vláda, ale aj verejné zbierky.
"Ten život tu sa nedá ani popísať, je hrozný. Keď je horúco, tak idete zomrieť a keď je zima, tak je taká zima, že sa musíte naobliekať," opísala v rozhovore pre TASR Hancová. V zime obkladá nábytok handrami, aby jej nezhnil. Elektrina, ktorou kúria v zime, im na príjemné teplo nestačí.
Pani Hancová hovorí, že život v bunke na okraji dediny nie je vôbec príjemný, nielen kvôli teplotám. "My sme bývali v strede dediny, medzi ľuďmi, tu živej duše nevidíte, ako na poli," vysvetlila. Na okraji Nižnej Myšle je postavená dvadsiatka unimobuniek.
Dom spadol Hancovcom 4. júna 2010, prvé štyri mesiace bývali u syna, potom prišli do unimobunky. "Preniesli sme si len jednu skriňu, sekretár. Musela som si kúpiť novú skriňu, aj tak neviem, kde mám dať veci, niektoré zostali vo vreciach. Veľmi málo nábytku sme zachránili." Kabáty si Hancovci odložili k susede. "Odišla mi aj kuchynská linka."
"Viete, čo je to prísť z veľkého domu do bunky? Manžel dostal infarkt po troch mesiacoch, ako nám spadli domy," opísala pani Hancová. Na novom dome pritom dávali meniť okná len tri týždne predtým, ako spadol. Tie stačili odmontovať a ešte ich plánujú využiť. Hancovci totiž nerezignovali a stále snívajú o novom domčeku. Pozemok už majú, aj plán. Nové obydlie by postavili na pozemku blízko unimobunky. Svoj nový dom, ktorý zničil zosuv pôdy, si našťastie dali poistiť, vyplatené peniaze využijú na novú stavbu.
Pred dvoma rokmi zničili lejaky a s nimi spojené zosuvy pôdy v Nižnej Myšli takmer 30 domov, 26 rodín prišlo o trvalé bydlisko. Obec po veľkých záplavách zachraňovala vláda, ale aj verejné zbierky.