Hasiči majú ťažkú prácu. Keď prídu z práce domov, unavení po zásahoch, chcú trošku relaxovať a dá sa to aj dobrým vtipom. Preto mi napadlo, že by som začal kresliť, uviedol požiarnik Laborecký.
Autor TASR
Lipany 28. júla (TASR) – Sergius Igor Laborecký z Lipian v okrese Sabinov sa venuje kresleniu vtipov s hasičskou tematikou od roku 1969. Ako povedal pre TASR, v časopise Požiarnik mu vtedy chýbalo niečo na spestrenie každodenného života hasičov. Rozhodol sa preto kresliť a robí to dodnes.
"Hasiči majú ťažkú prácu. Keď niekedy prídu z práce domov, unavení po zásahoch, chcú trošku relaxovať a dá sa to aj dobrým vtipom. Preto mi napadlo, že by som začal kresliť a prvý raz mi aj uverejnili v uvedenom časopise dva vtipy," uviedol Laborecký s tým, že šéfredaktor Stanislav Vančo mu odporučil, aby pokračoval v kreslení a inšpiroval sa Viktorom Kubalom.
"Zhodou okolností mal som aj to šťastie, že s Viktorom Kubalom som sa stretol raz pri návšteve Bratislavy. Stál pri istom hoteli a rozmýšľal. Zastavil som sa pri ňom a opýtal sa ho, či premýšľa nad nejakým ďalším vtipom. Opýtal sa ma, či aj ja kreslím, na čo som mu odpovedal, že sa pokúšam a ukázal mu svoje práce. Povedal mi, že to nie je zlé, ale je potrebné zjemniť skratku. Každý vtip je nejaký príbeh a ten musí byť skrátený. Musí tam byť pointa, aby sa divák alebo čitateľ nad ňou zamyslel," vysvetlil Laborecký.
Inšpiráciu získava v každodennom živote. Ako pokračoval, aj navonok tragické udalosti môžu byť po istom čase spomienky, z ktorých vzniknú podnety na nejaký vtip. Stalo sa mu však aj to, že jeho karikatúry neboli správne pochopené. "Ozvali sa starší páni, ktorí sa zrejme v tých kresbách videli a sťažovali sa, prečo takéto kresby časopis uverejňuje. Nebolo to nič iné, len určitá vzťahovačnosť," doplnil Laborecký. Pri kresbe sa zameriava aj na postrehy zo života a poukazuje na spoločenské neduhy ako lakomstvo, ohováranie a pod.
Počas svojej doterajšej kariéry nakreslil približne 3500 farebných i čiernobielych vtipov, ktoré boli uverejnené v 15 až 20 periodikách. Najviac mu utkvel v pamäti kreslený vtip súvisiaci s českým porekadlom, ktoré hovorí o tom, že čím viac človek šťastie naháňa, tým viac sa mu uhýba. "Aj my niekedy šťastie naháňame a málokedy sa na nás usmeje," povedal Laborecký.
"Členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) som od roku 1960. Od roku 1997 až po súčasnosť pôsobím ako riaditeľ územnej organizácie, teraz je to tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR pre okres Sabinov. Som spokojný, pretože máme takmer 1800-člennú základňu. Na 'hasičine' ma najviac zaujíma práve to kreslenie, ako aj súťaže, na ktoré chodím, podporujem ich a rovnako aj organizujem," dodal Laborecký.
Sergius Igor Laborecký sa narodil 14. októbra 1943 v Šarišských Lúkach v okrese Prešov. Základnú školu ukončil v roku 1957 v Ľuboticiach. V rokoch 1957 až 1961 navštevoval Poľnohospodársku technickú školu v Barci pri Košiciach, ktorú ukončil maturitnou skúškou. Počas svojho doterajšieho pôsobenia získal množstvo ocenení. V roku 2011 mu DPO SR udelila Rád sv. Floriána a v roku 2014 získal najvyššie poľské vyznamenanie – Zlatý kríž. Mal množstvo výstav na Slovensku i v zahraničí.
"Hasiči majú ťažkú prácu. Keď niekedy prídu z práce domov, unavení po zásahoch, chcú trošku relaxovať a dá sa to aj dobrým vtipom. Preto mi napadlo, že by som začal kresliť a prvý raz mi aj uverejnili v uvedenom časopise dva vtipy," uviedol Laborecký s tým, že šéfredaktor Stanislav Vančo mu odporučil, aby pokračoval v kreslení a inšpiroval sa Viktorom Kubalom.
"Zhodou okolností mal som aj to šťastie, že s Viktorom Kubalom som sa stretol raz pri návšteve Bratislavy. Stál pri istom hoteli a rozmýšľal. Zastavil som sa pri ňom a opýtal sa ho, či premýšľa nad nejakým ďalším vtipom. Opýtal sa ma, či aj ja kreslím, na čo som mu odpovedal, že sa pokúšam a ukázal mu svoje práce. Povedal mi, že to nie je zlé, ale je potrebné zjemniť skratku. Každý vtip je nejaký príbeh a ten musí byť skrátený. Musí tam byť pointa, aby sa divák alebo čitateľ nad ňou zamyslel," vysvetlil Laborecký.
Inšpiráciu získava v každodennom živote. Ako pokračoval, aj navonok tragické udalosti môžu byť po istom čase spomienky, z ktorých vzniknú podnety na nejaký vtip. Stalo sa mu však aj to, že jeho karikatúry neboli správne pochopené. "Ozvali sa starší páni, ktorí sa zrejme v tých kresbách videli a sťažovali sa, prečo takéto kresby časopis uverejňuje. Nebolo to nič iné, len určitá vzťahovačnosť," doplnil Laborecký. Pri kresbe sa zameriava aj na postrehy zo života a poukazuje na spoločenské neduhy ako lakomstvo, ohováranie a pod.
Počas svojej doterajšej kariéry nakreslil približne 3500 farebných i čiernobielych vtipov, ktoré boli uverejnené v 15 až 20 periodikách. Najviac mu utkvel v pamäti kreslený vtip súvisiaci s českým porekadlom, ktoré hovorí o tom, že čím viac človek šťastie naháňa, tým viac sa mu uhýba. "Aj my niekedy šťastie naháňame a málokedy sa na nás usmeje," povedal Laborecký.
"Členom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) som od roku 1960. Od roku 1997 až po súčasnosť pôsobím ako riaditeľ územnej organizácie, teraz je to tajomník Územnej organizácie Dobrovoľnej požiarnej ochrany (DPO) SR pre okres Sabinov. Som spokojný, pretože máme takmer 1800-člennú základňu. Na 'hasičine' ma najviac zaujíma práve to kreslenie, ako aj súťaže, na ktoré chodím, podporujem ich a rovnako aj organizujem," dodal Laborecký.
Sergius Igor Laborecký sa narodil 14. októbra 1943 v Šarišských Lúkach v okrese Prešov. Základnú školu ukončil v roku 1957 v Ľuboticiach. V rokoch 1957 až 1961 navštevoval Poľnohospodársku technickú školu v Barci pri Košiciach, ktorú ukončil maturitnou skúškou. Počas svojho doterajšieho pôsobenia získal množstvo ocenení. V roku 2011 mu DPO SR udelila Rád sv. Floriána a v roku 2014 získal najvyššie poľské vyznamenanie – Zlatý kríž. Mal množstvo výstav na Slovensku i v zahraničí.