Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri požiari prišlo o život štvorročné dievčatko, ďalšie umrelo na následky popálení, povedal o požiare veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru obce Važec.
Autor TASR
Važec 10. novembra (TASR) – Najčernejším dňom v histórii liptovskej obce Važec sa stal 17. júl 1931. Požiar nevídaných rozmerov vtedy spustošil 461 domov, o strechu nad hlavou prišlo za pár hodín približne 2000 ľudí. S ohňom bojovali hasiči z okresu Liptovský Mikuláš, Popradu či Svitu, no napriek tomu zhorela do tla takmer celá dedina.
Podľa veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) obce Važec Rastislava Šeďa v čase vzniku požiaru miestni obyvatelia pracovali na poli. Len čo zahliadli dym, utekali do dediny pozrieť sa, čo sa deje. "Požiar sa šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Važec bola rázovitá obec, boli tu samé drevenice, veľké humná, množstvo sena, dreva, voda z Váhu na hasenie nestačila. Z ohňa sálalo také obrovské teplo, zhorelo dokonca aj stále mokré mlynské koleso. Pri požiari prišlo o život štvorročné dievčatko, ďalšie umrelo na následky popálení," priblížil pre TASR.
Z pôvodných stavieb sa mnoho nezachovalo. Z dobových zápiskov vyplýva, že po požiari zostala len jedna časť obce, tzv. vyšný koniec. "O tom, ako oheň vznikol, sa vedú len polemiky. Niekto hovorí, že to bola náhoda, niekto zas, že to bolo úmyselné," skonštatoval veliteľ.
I keď je táto katastrofa už súčasťou histórie, medzi priority miestneho dobrovoľného hasičského zboru aj dnes patrí prevažne preventívna činnosť. Ide najmä o protipožiarne kontroly rodinných domov. Tie sú podľa Šeďa prínosom nielen pre Važťanov, ale aj samotných dobrovoľných hasičov. "V prvom rade sa počas kontrol oboznámime s prostredím. Zistíme, kde je funkčný hydrant, kde sú hlavné ističe na elektriku či ďalšie dôležité veci. Aby sme v prípade potreby vedeli rýchlo vypnúť elektriku alebo odstaviť plyn. Za posledné roky vo Važci nebol žiadny požiar rodinného domu," hrdo poznamenal Šeďo.
Miestny DHZ najčastejšie zasahuje pri požiaroch hrabanky alebo lesných požiaroch. Momentálne má 28 aktívnych členov. Hasičská zbrojnica je nová, postavená z eurofondov v roku 2013. Pozostáva z prístavby a zrekonštruovaných obecných garáží. "Naše materiálno-technické vybavenie je na vysokej úrovni. V garážach máme repasované Tatry 815 a 148, vozidlo Iveco Daily či protipovodňový vozík. Sme posledná obec v okrese Liptovský Mikuláš, dojazd profesionálnych hasičov z Liptovského Hrádku je 20 až 25 minút. V prípade požiaru alebo živelnej pohromy sa za taký čas stane veľa. A na to sme tu my," zdôraznil.
Podľa veliteľa členovia miestneho DHZ absolvujú základné aj pilčícke kurzy, školenia týkajúce sa obsluhy vysielačiek, strojnícke školenia a mnoho iného. "Robíme všetko pre to, aby sme v prípade núdze vedeli pomôcť," dodal veliteľ.
Podľa veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) obce Važec Rastislava Šeďa v čase vzniku požiaru miestni obyvatelia pracovali na poli. Len čo zahliadli dym, utekali do dediny pozrieť sa, čo sa deje. "Požiar sa šíril neuveriteľnou rýchlosťou. Važec bola rázovitá obec, boli tu samé drevenice, veľké humná, množstvo sena, dreva, voda z Váhu na hasenie nestačila. Z ohňa sálalo také obrovské teplo, zhorelo dokonca aj stále mokré mlynské koleso. Pri požiari prišlo o život štvorročné dievčatko, ďalšie umrelo na následky popálení," priblížil pre TASR.
Z pôvodných stavieb sa mnoho nezachovalo. Z dobových zápiskov vyplýva, že po požiari zostala len jedna časť obce, tzv. vyšný koniec. "O tom, ako oheň vznikol, sa vedú len polemiky. Niekto hovorí, že to bola náhoda, niekto zas, že to bolo úmyselné," skonštatoval veliteľ.
I keď je táto katastrofa už súčasťou histórie, medzi priority miestneho dobrovoľného hasičského zboru aj dnes patrí prevažne preventívna činnosť. Ide najmä o protipožiarne kontroly rodinných domov. Tie sú podľa Šeďa prínosom nielen pre Važťanov, ale aj samotných dobrovoľných hasičov. "V prvom rade sa počas kontrol oboznámime s prostredím. Zistíme, kde je funkčný hydrant, kde sú hlavné ističe na elektriku či ďalšie dôležité veci. Aby sme v prípade potreby vedeli rýchlo vypnúť elektriku alebo odstaviť plyn. Za posledné roky vo Važci nebol žiadny požiar rodinného domu," hrdo poznamenal Šeďo.
Miestny DHZ najčastejšie zasahuje pri požiaroch hrabanky alebo lesných požiaroch. Momentálne má 28 aktívnych členov. Hasičská zbrojnica je nová, postavená z eurofondov v roku 2013. Pozostáva z prístavby a zrekonštruovaných obecných garáží. "Naše materiálno-technické vybavenie je na vysokej úrovni. V garážach máme repasované Tatry 815 a 148, vozidlo Iveco Daily či protipovodňový vozík. Sme posledná obec v okrese Liptovský Mikuláš, dojazd profesionálnych hasičov z Liptovského Hrádku je 20 až 25 minút. V prípade požiaru alebo živelnej pohromy sa za taký čas stane veľa. A na to sme tu my," zdôraznil.
Podľa veliteľa členovia miestneho DHZ absolvujú základné aj pilčícke kurzy, školenia týkajúce sa obsluhy vysielačiek, strojnícke školenia a mnoho iného. "Robíme všetko pre to, aby sme v prípade núdze vedeli pomôcť," dodal veliteľ.
