Jelšovce 27. februára (TASR) – Vďaka úspešným projektom a spolupráci s rôznymi inštitúciami a samosprávami v regióne sa v Jelšovciach neďaleko Nitry darí postupne modernizovať celú obec. Ako pripomenul starosta Ladislav Hroššo, dedina je dnes už plne plynofikovaná i elektrifikovaná. Dobudovaná je kanalizačná sieť aj s čistiarňou odpadových vôd a momentálne sa už v spolupráci so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou buduje aj vodovodná sieť. „Asi z jednej štvrtiny je vodovod už urobený. Predpokladáme, že v priebehu dvoch rokov by mal byť kompletne dobudovaný. Náklady na výstavbu budú okolo jedného milióna eur,“ hovorí Hroššo.

Jelšovce dnes hospodária s vyrovnaným rozpočtom v hodnote približne 360.000 eur. Aj keď podľa starostu nejde o optimálnu sumu, pri neustálom šetrení z nej obec dokáže zabezpečovať rôzne rozvojové projekty i svoj bežný chod. „Príjmy z podielových daní sa nám zvýšili, takže dokážeme pokryť také základné veci, ako je infraštruktúra, školstvo a podobne. Okrem toho dokážeme urobiť aj menšie investičné akcie bez toho, aby sme sa museli spoliehať na dotácie od štátu. A, samozrejme, stále sa snažíme získavať peniaze z fondov Európskej únie. Tak sa nám podarilo spraviť kanalizáciu, výmenu verejného osvetlenia, opravu komunikácií a chodníkov, výmenu autobusových zastávok, rekonštrukciu obecnej komunitnej budovy a komplexnú opravu kultúrneho domu,“ uviedol Hroššo.

Jednou z priorít, na ktorú sa chcú v Jelšovciach zamerať v budúcnosti, je zvýšenie počtu obyvateľov, ktorých je momentálne 1011. Obec už opravila a zateplila budovu materskej školy, pripravený je aj projekt na rekonštrukciu fasády na základnej škole. „Trápi nás malý počet žiakov. Škôlku navštevuje asi 20 detí a rovnaký počet žiakov chodí aj do základnej školy a tá tendencia je klesajúca,“ vysvetľuje starosta.

Okrem modernizácie školských zariadení by nové rodiny a deti mohli do Jelšoviec prilákať aj vhodné podmienky na bývanie. Obec nechce ísť cestou výstavby bytových domov. Snaží sa však pripraviť a ponúknuť vhodné pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. „Myslíme si, že dedina má zostať dedinou. Preto podporujeme skôr výstavbu rodinných domov. Máme už určenú vhodnú lokalitu na výstavbu 25 domov. Celá lokalita je pripravená v rámci územného plánu a pracujeme aj na stavebnom povolení na vybudovanie infraštruktúry a ulice,“ povedal Hroššo. Obec má už vyhliadnutý aj ďalší pozemok, na ktorom by tiež mohla v budúcnosti vyrásť nová obytná zástavba. Patrí však rímskokatolíckej cirkvi. „Snažíme sa s nimi rokovať, či by tieto parcely nemohli posunúť ďalej, aby sa tu mohlo stavať. Iba niekoľko kilometrov od Jelšoviec vyrastá strategický park, do ktorého plánuje prísť automobilka Jaguar Land Rover. Predpokladáme, že to by mohlo záujem o bývanie v našej obci zvýšiť,“ uviedol Hroššo.

História Jelšoviec siaha až do mladšej doby kamennej

Na dnešnom území obce Jelšovce neďaleko Nitry žili ľudia už od mladšej doby kamennej. Stopy osídlenia tu boli doložené aj v ďalších obdobiach praveku i z čias Veľkomoravskej ríše. Výsledky európskeho významu však priniesli predovšetkým archeologické výskumy jedného z najrozsiahlejších pohrebísk z doby bronzovej na Slovensku. V Jelšovciach vedci preskúmali vyše 600 hrobov. Tie boli pre archeológov mimoriadne zaujímavé aj tým, že sa tu prvýkrát v strednej Európe na jednom mieste preskúmali hroby troch za sebou nasledujúcich kultúr staršej doby bronzovej, teda kultúry nitrianskej, únětickej a maďarovskej.

V písomných prameňoch sa obec prvýkrát spomína v roku 1326 v listine kráľa Karola Róberta, ktorou daroval Nitrianskej kapitule viaceré dediny a medzi nimi aj Egurzegh, neskôr Egerszeg. Obec údajne dostala meno podľa jelší, čo je po maďarsky eger, či égerfa. Slovo „sek“ zasa označovalo rybárske miesto. Obec neskôr patrila trnavskému panstvu Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré tu už v roku 1549 malo 29 port, teda usadlostí a dva mlyny.

Počas tureckých vojen obyvatelia obce pomáhali pri budovaní mohutnej pevnosti v Nových Zámkoch. Neskôr patrila dedina do osmanskej provincie s názvom Novozámocký ejálet. V súpise tureckých vyberačov daní sa uvádza, že tu bolo 25 zdaniteľných domácností a 29 osôb platiacich dane. Platili sa desiatky za pšenicu, mušt, úle, dane za hájenie, pasenie, drevo, seno, ošípané, pokuty a používanie pôdy. Jelšovce zažili mnohé pohnuté obdobia. „V roku 1618 sa tunajší poddaní vzbúrili a z obce vyhnali župných úradníkov, ktorí od nich vymáhali dane. Matej Bel v prvej polovici 18. storočia opisuje obec ako lepši dedinu. Počas vojen o rakúske dedičstvo sa tu však v roku 1747 zdržiavali vojaci, ktorí založili na viacerých miestach požiare a celá dedina vyhorela,“ hovorí starosta Jelšoviec Ladislav Hroššo. Obec okrem toho postihli aj ničivé povodne a pomerne časté požiare, nevyhli sa jej ani viaceré morové epidémie.

V roku 1955 bolo v Jelšovciach založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré bolo v roku 1974 zlúčené aj s inými družstvami do JRD Zobor so sídlom v neďalekých Výčapoch-Opatovciach. Rozvoj poľnohospodárstva v bývalom režime mal aj svoje tienisté stránky, keď tu boli v rámci rozširovania výmer ornej pôdy celkom zničené rozsiahle vinohrady. „Ľudia boli do istej miery zavádzaní, vkladali do družstva pozemky a potom sa museli prekvapene pozerať na to, keď sem prišli buldozéry a vinice zrovnali so zemou a rozorali,“ hovorí Hroššo.

Ako doplnil, novodobá história Jelšoviec je už pokojná a bez dramatických zvratov. Obec sa postupne zveľaďuje a po viac ako 30-rčonom období sa tu v roku 2008 obnovila aj farnosť, o ktorú dedina prišla ešte v roku 1974.

Nová cyklotrasa spojí obec s Nitrou

Obec Jelšovce by už o niekoľko mesiacov mohla s neďalekou Nitrou spájať nová cyklocesta. Viesť má po brehu rieky Nitra a od jej premostenia na Bratislavskej ulici v Nitre bude viesť popri Lužiankach, Zbehoch a Čakajovciach až po jelšovskú vodnú elektráreň. Výstavba by mala byť financovaná zo štrukturálnych fondov v programovom období rokov 2014 až 2020. Projekt podávajú Jelšovce v spolupráci s ostatnými dotknutými obcami a mestom Nitra. Ako uviedol starosta Jelšoviec Ladislav Hroššo, momentálne sú prípravné práce pred finalizáciou. „Je to v štádiu pred vydaním stavebného povolenia. Čakáme ešte na niektoré vyjadrenia, napríklad od Povodia Váhu, pretože trasa cyklocesty nebude viesť po riečnej hrádzi, ale prakticky v koryte rieky, teda v úseku medzi brehom a telesom hrádze,“ vysvetľuje Hroššo.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Reálne by podľa jeho slov mohla nová cyklotrasa slúžiť verejnosti približne o dva roky. Turistom otvorí nové možnosti spoznávať prírodu na takmer 15-kilometrovom úseku rieky Nitry, spolu s pozostatkami mŕtvych ramien či výhľadmi na Zobor a pohorie Tribeč. Okrem toho bezpečne spojí Nitru s Lužiankami, Zbehmi, Čakajovcami a Jelšovcami, pretože sa ani na jednom svojom úseku nebude stretávať s cestnou dopravou. Práve to patrí podľa architekta Zoltána Balka k najväčším prednostiam cyklochodníka. „Mnohé cyklotrasy sú projektované tak, že ide o rozšírenie alebo upravenie už jestvujúcich komunikácií, kde je tá bezpečnosť problémová. Toto bude cyklotrasa absolútne oddelená od akejkoľvek dopravy. V tom je jej obrovská výhoda. Druhá je tá, že keď sa človek bude pohybovať vlastne v koryte rieky, tak bude mať naozaj pocit, že je v prírode. Pretože bude hrádzou vizuálne oddelený od veľkých lánov polí a umelých monokultúr. Takže to bude relax nielen fyzický, ale aj duševný,“ hovorí Balko.

Okrem turistického významu bude však mať nová cyklotrasa aj funkciu prepojenia obcí s krajským mestom Nitra a s priemyselným parkom, ktorý stojí na jej trase. „To znamená, že poskytne možnosť dochádzať pohodlne, moderne a ekologicky bicyklom do školy i do práce do Nitry či priemyselného a strategického parku, v ktorom už onedlho vyrastú výrobné linky automobilky Jaguar Land Rover. Jeho výstavbou určite stúpne aj počet pracovníkov, ktorí budú do strategického parku dochádzať a nová cyklotrasa im to môže uľahčiť,“ uviedol Hroššo.

Nové stromoradia spravia z obce slovenský unikát

Ulice v Jelšovciach by sa už čoskoro mohli rozzelenať a zafarbiť kvetmi okrasných stromov. Obec pripravuje výsadbu nových stromoradí, ktoré majú vzniknúť na viacerých uliciach. S iniciatívou prišiel starosta Ladislav Hroššo, na projekte pracuje krajinný architekt Zoltán Balko. Myšlienka obohatiť viaceré ulice obce o nové stromoradia dáva podľa jeho slov šancu pristúpiť k výsadbe zelene koncepčne. „To znamená, že sa prehodnotia všetky ulice, ktoré spĺňajú šírkové a iné parametre i to, že tam nie sú žiadne inžinierske siete a teda tam môžu rásť stromy. Je tu vcelku reálna šanca spraviť jednu celú dedinu koncepčne z urbanistického hľadiska. Budú tu nové stromoradia a celá výsadba bude mať zmysel ako celok. Druhovo, farebne, ale aj umiestnením. Samozrejme, vyjadria sa k tomu aj občania, či chcú, alebo nechcú na svojej ulici stromy, či chcú také alebo onaké, pretože dnes je našťastie tá variabilita a výber obrovský,“ vysvetľuje Balko.

Nové aleje stromov nebudú vysádzané náhodne, ale tak, aby dávali zmysel ako celok a zároveň dodali jednotlivým častiam obce určitý ráz. Zároveň budú plniť aj estetickú a praktickú funkciu. „Napríklad do miestnej pálenice môže viesť rad ovocných stromov, v okolí kostola to môže byť druh menších líp, ktoré svojou hmotou neprekryjú celé okolie. Do polí môžu viesť stromoradia tvorené z javorov alebo hrabov, teda z drevín, ktoré sú odolné a vydržia aj suchá aj dažde. Takisto sa dá dnes výsadba navrhnúť tak, aby stromy rešpektovali zástavbu, aby tienili vtedy, keď to je potrebné a nie vtedy, keď to nie je žiaduce,“ hovorí Balko.

Stromové aleje môžu podľa jeho slov plniť aj estetickú funkciu a výrazne dotvoriť ulice. Jedna z komunikácií v Jelšovciach má byť napríklad lemovaná ozdobnými jabloňami, ktorých farba kvetov bude postupne gradovať. To znamená, že časť ulice budú tvoriť bielokvitnúce stromy, pokračovať bude ružovo a končiť červenokvitnúcimi drevinami. Farebne budú rozlíšené aj listami, pretože časť stromov bude mať listy tmavozelené, časť červené a ďalšie bledozelené listy. „S takýmto projektom sa dá naozaj popracovať a Jelšovce budú môcť slúžiť ako vzorová dedina, kde k výsadbe zelene pristupujú naozaj zodpovedne. Toto je trend, ktorý je dnes na Slovensku úplne neuveriteľný. Dnes sa rúbu celé aleje stromov, pretože ľuďom zavadzajú, padajú z nich listy a je z nich špina. A v Jelšovciach prišiel sám starosta s vlastnou iniciatívou, že on by chcel v dedine začať sadiť stromy. A dokonca koncepčne a vo všetkých uliciach, kde to ide a zvážiť možnosti a debatovať nad tým. Toto je dosť ojedinelé, aj keď tu nejdeme objavovať Ameriku, ani robiť nič mimoriadne, len v našich zemepisných podmienkach a šírkach a v tejto dobe to je úžasne originálne a unikátne,“ doplnil Balko.



Pozitívny vzťah k zeleni preukázala obec už pred časom, keď v bývalom koryte rieky Nitra vybudovali park. Dostal meno Šibeje, podľa časti obce, kde ho postavili. Na mieste, kde bol iba divoký porast a menšie čierne skládky odpadu je dnes vybudovaná korčuliarska dráha, detské ihrisko, pikniková lúčka, jazierko i chodníky s dreveným oblúkovým mostom a možnosťami na posedenie. „Je to pekné miesto, kde sa môžu hrať deti, športovať mládež, alebo sa stretávať seniori. Je tu vybudovaný aj náučný chodník s tabuľami. Informujú o druhoch zvierat a rastlín, ktoré sa tu nachádzajú, takže sem chodia aj deti počas vyučovania,“ hovorí starosta Jelšoviec Ladislav Hroššo. Skutočnosť, že sa obec podujala vybudovať nový a pomerne rozsiahly park podľa Balka, ktorý park Šibeje navrhoval, dokazuje, že to v Jelšovciach myslia s budovaním svojho okolia vážne. „Väčšinou sa na dedinách rekonštruujú a revitalizujú iba parky, ktoré už existujú. Vybudovať park tam, kde predtým nikdy nebol, považujem na Slovensku tak trochu za unikát,“ skonštatoval.

Obec plánuje zlepšiť starostlivosť o seniorov

Dobudovanie vodovodu, zlepšenie starostlivosti o seniorov a celkové skvalitnenie života v obci patria k prioritám, ktorým sa chcú v budúcnosti venovať v Jelšovciach. Podľa slov starostu Ladislava Hrošša dedina postupne starne a o vzrastajúci počet seniorov sa bude musieť postarať. „Preto už teraz premýšľame nad vybudovaním nejakého zariadenia, ktoré by im slúžilo. Tých možností, ako niečo spraviť pre našich prestarnutých obyvateľov, je viacej. Môžu to byť napríklad menšie jednoizbové byty, ktoré by sme mohli postaviť s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania,“ hovorí Hroššo. Vedenie obce zvažuje aj možnosť, že na vlastné náklady vybuduje pre dôchodcov stredisko služieb. Okrem zdravotnej starostlivosti by tu seniori našli aj ďalšie služby, ktoré by im mohli uľahčovať život. „Ale to je zatiaľ iba plán, ktorý by sme radi uskutočnili, pretože je vidieť, že potreby starších ľudí narastajú z roka na rok,“ skonštatoval Hroššo.

K ďalším investičným plánom patrí aj kompletné dobudovanie komunitného strediska, ktoré bude slúžiť širokej verejnosti na rôzne športové, spoločenské a kultúrne akcie. „To znamená, že by si tu mali nájsť svoj priestor mamičky s deťmi, mládež aj seniori. Stredisko už funguje, ale nutne potrebujeme opraviť a kompletne zrekonštruovať budovu, v ktorej sídli. Projekt je hotový, takže teraz čakáme na nejakú vhodnú výzvu, aby sme mohli získať na túto akciu zdroje mimo obecného rozpočtu,“ vysvetľuje starosta. Ako doplnil, súčasťou investícií, ktoré by mali skvalitniť život v Jelšovciach, je aj dobudovanie vodovodnej siete, ktorá by mohla byť hotová v priebehu niekoľkých rokov. Obec okrem toho v spolupráci s okolitými dedinami intenzívne pracuje na príprave cyklistického chodníka popri rieke Nitra. „A chystáme tiež revitalizáciu a výsadbu zelene a nových stromoradí na viacerých miestach v obci. Samozrejme, že sa o tom budeme ešte zhovárať aj s občanmi, aby vedeli, čo chceme urobiť, aby s tým súhlasili. Ale ja verím, že nájdeme spoločnú reč, pretože chceme, aby sa ľuďom v Jelšovciach bývalo lepšie a príjemnejšie,“ doplnil Hroššo.